Na Cypre zatknutý podozrivý kosovský obchodník s orgánmi

Na Cypre zadržali muža podozrivého z obchodovania s ľudskými orgánmi. Izraelský štátny príslušník Moše Harel čelí vydaniu do Kosova, kde je obvinený z lákania darcov obličiek z Turecka a bývalého Sovietskeho zväzu pred desiatimi rokmi.

Harel je obvinený z toho, že sľúbil darcom platbu až do výšky 14 500 dolárov, pričom extrahované orgány sa údajne predávajú najmä izraelským príjemcom až za 120 000 dolárov. Niektorým darcom údajne nikdy nevyplatili peniaze.

Interpol a Rusko vydali na Harela medzinárodné zatykače. O jeho vydanie teraz žiadajú úrady v Kosove – provincii Srbska, ktorá vyhlásila nezávislosť v roku 2008, no OSN a viaceré krajiny vrátane Cypru ju stále neuznávajú.

„Na základe medzinárodného zatykača podozrivý M.H. bol zatknutý pred niekoľkými dňami na Cypre. Od roku 2010 je hľadanou osobou,“ povedal pre agentúru Reuters hovorca kosovskej polície Baki Kelani.

Harel je obvinený z toho, že bol jedným z deviatich ľudí zapojených do skupiny obchodovania s orgánmi, ktorá bola vedená na klinike v rezidenčnej štvrti v Prištine. Ich údajné aktivity boli odhalené v roku 2008, keď sa turecký muž na letisku v Prištine sťažoval na bolesť po odstránení obličky.

V roku 2013 boli riaditeľ kliniky Lutfi Dervishi a jeho syn Arban odsúdení na osem a sedem rokov za účasť na aktivitách skupiny. Obaja muži sa neskôr ukryli.

Dervishiho chytili minulý rok a znovu ho súdili spolu s niekoľkými ďalšími účastníkmi prípadu. Súdny proces stále prebieha. Jeho syn a turecký lekár Yusuf Sonmez sú stále na úteku.

Kosovu nie sú cudzie prípady údajného odoberania orgánov a miestne úrady sú obzvlášť citlivé na obvinenia tohto druhu, odkedy bývalý prokurátor OSN obvinil Kosovskú oslobodzovaciu armádu (UÇK) z odoberania ľudských orgánov Srbom zajatým a zabitým počas a po ňomv konflikte v rokoch 1998-99. Vodcovia UCK, teraz vplyvní politici, obvinenia odmietli a označili ich za trik na spochybnenie nezávislosti provincie.

Vyšetrovanie zadané EÚ vedené americkým prokurátorom dospelo v roku 2014 k záveru, že „k tejto praxi došlo vo veľmi obmedzenom rozsahu a že malý počet jednotlivcov bol zabitý na účely odberu ich orgánov a obchodovania s nimi“.