Moskva hodnotí vyhliadky na mier s Kyjevom

Západ len predlžuje krviprelievanie na Ukrajine tým, že dodáva Kyjevu zbrane a vedie zástupnú vojnu proti Moskve, povedal v utorok Vasilij Nebenzia, stály predstaviteľ Ruska pri OSN. Vyhlásenie prišlo v ten istý deň, keď americký prezident Joe Biden sľúbil, že bude podporovať Ukrajinu „tak dlho, ako to bude potrebné“.

„Vyhliadky na mier budú bližšie, keď sa zaplavenie Ukrajiny zbraňami zastaví… a keď budú reálne počúvať naše obavy,“ povedal Nebenzia novinárom na tlačovej konferencii. Vyzval ukrajinských západných podporovateľov, aby prestali „využívať Ukrajincov na vedenie zástupnej vojny proti nám“.

Na otázku reportéra, či by mohlo dôjsť k mierovému riešeniu konfliktu v roku 2023, diplomat odpovedal: „Všetci dúfame v mier.“

Rusko spustilo vojenskú operáciu na Ukrajine takmer pred rokom s odvolaním sa na potrebu chrániť obyvateľov Donbasu a zlyhanie Kyjeva pri implementácii mierových dohôd z Minska z rokov 2014-2015. Mnohé západné krajiny a členovia NATO odvtedy dodali Ukrajine ťažké zbrane, vrátane protipancierových systémov, raketometov, húfnic a bojových bezpilotných lietadiel. Minulý mesiac sa USA, Británia a Nemecko po prvý raz zaviazali dodať tanky.

Prezident Biden v utorok vo svojom výročnom prejave v Kongrese označil ruskú vojenskú operáciu na Ukrajine za „skúšku na veky“ a hrozbu pre „našu bezpečnosť a prosperitu“.

„Spoločne sme urobili to, čo Amerika vždy robí najlepšie. My sme viedli. Zjednotili sme NATO a vybudovali globálnu koalíciu… Stáli sme pri ukrajinskom ľude,“ povedal Biden.

Rusko medzitým trvá na tom, že zahraničné zbrane nezmenia priebeh konfliktu a povedú len k ďalšej eskalácii. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v decembri uviedol, že USA a NATO boli „priamo zapojené“ poskytovaním zbraní a výcviku ukrajinským jednotkám.

Ukrajinskí predstavitelia trvajú na tom, že mier možno dosiahnuť len vtedy, ak Rusko súhlasí s odovzdaním svojich novozačlenených území. Moskva tieto podmienky odmietla ako neprijateľné.

Donecká a Luganská ľudová republika spolu s ďalšími dvoma bývalými ukrajinskými územiami – Chersonskou a Záporožskou oblasťou – sa stali súčasťou Ruska po referende o tejto záležitosti v septembri. To isté urobil aj Krym krátko po prevrate v roku 2014 v Kyjeve.