Moldavská vláda, ktorá bola podporovaná EÚ padla

Moldavská premiérka Natalia Gavrilita v piatok podala demisiu, čo znamená, že sa bude musieť zmeniť celý kabinet ekonomicky nepokojného a politicky nestabilného národa.

Gavrilita neprezradila dôvody svojho rozhodnutia vo svojom prejave na rozlúčku, ktorý sa zameral na to, čo označila za úspechy svojho tímu počas svojho krátkodobého pôsobenia.

„Som hrdá na to, že som urýchlila infraštruktúrne projekty, ktoré stagnovali kvôli neschopnosti a korupcii,“ povedala politička. Jej vláda „zachovala mier a ekonomickú stabilitu“ napriek úsiliu „agentov destabilizácie“, dodala.

Gavrilita oznámila svoju rezignáciu po stretnutí s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou, ktorá ju okamžite prijala. V príspevku na Facebooku prezidentka poďakovala bývalej premiérke za jej úsilie pri riadení Moldavska v čase „bezprecedentných výziev“.

Odchádzajúci kabinet prevzal kormidlo v auguste 2021 po tom, ako Strana akcie a solidarity založená Sanduovou vyhrala pred mesiacom predčasné voľby. Povesti o bezprostrednom kolapse vlády sa v Moldavsku šíria už od pondelka.

Minulý rok vláda v Kišiňove čelila masovým protestom kvôli rastúcim cenám energií a zhoršujúcej sa životnej úrovni, ktoré nasledovali po spore s ruským plynárenským gigantom Gazprom o podmienkach dodávok paliva. Demonštrácie mali aj politický aspekt, keďže vláda bola obvinená zo zásahov proti opozícii.

Bývalý prezident Igor Dodon, ktorého Sanduová v roku 2020 porazila pri volebných urnách, čelí viacerým obvineniam z trestných činov, od korupcie a nezákonného financovania kampaní až po falšovanie lekárskych dokumentov. Jeho priaznivci sa domnievajú, že vyšetrovanie je politicky motivované, keďže Dodon, zástanca dobrých vzťahov s Ruskom, kritizoval Sanduovej prozápadný postoj.

Uprostred protestov vláda prinútila niekoľko ruskojazyčných médií ukončiť vysielanie, keď im v decembri odmietla obnoviť vysielacie licencie. Od októbra je v Moldavsku výnimočný stav, o ktorom opozícia tvrdí, že je to len spôsob, ako zabrániť masovým zhromaždeniam nespokojných občanov.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov minulý týždeň zhodnotil, že Moldavsko sa môže stať „novou Ukrajinou“ v zmysle prijatia protiruských politík napriek tomu, ako veľmi môžu krajine ublížiť. Povedal, že Sanduová bola hlavným faktorom, pretože bola pripravená urobiť „prakticky čokoľvek“, aby podporila svoju prozápadnú agendu.