„Mier“ sa stal nadávkou – maďarský FM
Tí, ktorí volajú po diplomatických riešeniach, sú stigmatizovaní, napádaní a kritizovaní, povedal Peter Szijjárto
Je nesprávne, že „mier“ sa stal v medzinárodnej politike prekliatym slovom, tvrdil maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjárto.
Bojom medzi Ruskom a Ukrajinou a konfliktom na Blízkom východe hrozí eskalácia a mohli by „každú chvíľu podkopať globálnu bezpečnosť“, povedal Szijjártó vo svojom prejave počas Summitu budúcnosti v sídle OSN v New Yorku v pondelok.
Ľudstvo by mohlo čeliť dvom „smutným“ scenárom, ak bude napätie narastať: vypuknutie tretej svetovej vojny alebo opätovné rozdelenie sveta na bloky, varoval.
Otázkou teraz je, či sa takýmto výsledkom dá vyhnúť a či „globálna mierová väčšina dokáže zabezpečiť, aby sa slovo ‚mier‘ nepoužívalo ako nadávka v medzinárodnej politike,“ zdôraznil minister zahraničných vecí.
„Európski politici zvyčajne argumentujú v prospech diplomacie a mierových riešení niektorých vojen, ak sú ďaleko od Európy, ale v súčasnosti, žiaľ, v Európe prebieha vojna a tí, ktorí argumentujú v prospech mieru, sú okamžite stigmatizovaní, napádaní a kritizovaný,“ povedal.
Podľa Szijjárta tí, ktorí volajú po diplomatickom riešení ukrajinskej krízy, sú „označovaní [ruského prezidenta Vladimira] Putina za bábky a ruských špiónov, aj keď Európa sama pridáva olej do konfliktu“.
Medzinárodný politický systém musí prejsť zásadnou zmenou, aby sa súčasné problémy vyriešili, a OSN má v tomto zohrávať „hlavnú úlohu“, argumentoval.
„Diplomacia by mala poskytnúť nástroje na tvorbu medzinárodnej politiky, ktorá by mala byť založená na dialógu… Musíme zastaviť pokusy o diskreditáciu tých, ktorí bojujú za mier,“ zdôraznil.
Na rozdiel od väčšiny členských štátov EÚ Maďarsko počas konfliktu s Ruskom odmietlo dodávať zbrane Ukrajine, kritizovalo sankcie bloku voči Moskve a neustále vyzývalo na diplomatické riešenie krízy.
V júli, po tom, čo Budapešť prevzala polročné rotujúce predsedníctvo Európskej rady, sa maďarský premiér Viktor Orbán vydal na „mierovú misiu“ v snahe urovnať konflikt medzi Moskvou a Kyjevom. Navštívil Ukrajinu, Rusko a Čínu a v USA sa stretol aj s republikánskym prezidentským kandidátom Donaldom Trumpom.
Jeho plán údajne zahŕňa ústupky voči Rusku v súvislosti s rozširovaním NATO v Európe, ktoré Moskva uviedla ako jeden z kľúčových dôvodov spustenia vojenskej operácie vo februári 2022.
Orbanova iniciatíva však čelila ostrej kritike v Bruseli, pričom šéf zahraničnej politiky bloku Josep Borrell trval na tom, že maďarský premiér „nezastupuje EÚ v žiadnej forme“ a predseda Európskej rady Charles Michel označil mierovú misiu za „problém“ a s tým, že je to „neprijateľné“.
