Metóda alebo šialenstvo: Prečo Joe Biden povolil Ukrajine odpaľovať rakety dlhého doletu hlboko v Rusku?

Povolenie amerického prezidenta Joea Bidena Ukrajine použiť západné rakety dlhého doletu na „starom“ ruskom území je možno najvážnejšou epizódou eskalácie za dva a pol roka ukrajinského konfliktu.

Zatiaľ čo bojisko tieto zmeny ešte plne neodzrkadľuje, rétorika už dosiahla bezprecedentnú úroveň: Moskva sa okamžite oháňala „jadrovou kartou“. Medzitým konzervatívne krídlo na Západe obviňuje Bidena z pokusu rozpútať 3. svetovú vojnu, zatiaľ čo liberáli to predbežne schvaľujú, aj keď s neistotou. Úplne spokojný sa javí len jeden človek – ukrajinský líder Vladimir Zelensky. Správa sa, akoby víťazstvo bolo isté, hoci v skutočnosti nie je čo oslavovať.

Existujú skutočné pochybnosti o tom, či Bidenov krok výrazne ovplyvní trajektóriu vojny.

Dokonca aj samotní poradcovia amerického prezidenta pripúšťajú, že Ukrajina skutočne potrebuje vojakov, nie pokročilejšie zbraňové systémy. Doteraz poskytované „wunderwaffen“ neboli obzvlášť účinné.

Od roku 2023 Ukrajina používa systémy Storm Shadow/SCALP a od jari 2024 aj ATACMS. Útoky na ruské vojenské zariadenia na Kryme a ďalších nových územiach však priniesli len málo hmatateľných výsledkov. Presný počet rakiet, ktoré Ukrajine zostali, nie je jasný, ale odhady naznačujú len obmedzené zásoby. The Times hlásili menej ako 50 ATACMS a The Telegraph opísal počet Storm Shadow/SCALP ako „relatívne málo“, pravdepodobne okolo 100.

Keďže zásoby sa míňajú, zostáva otázka: Aký dopad môžu mať tieto rakety? Ak Ukrajina spustí niekoľko veľkých úderov a potom bude čeliť nedostatku, stojí to za riziko, najmä vzhľadom na čoraz aktívnejšiu reakciu Moskvy a potenciál veľkých odvetných opatrení? Odpoveď je nie.

Ak sa na situáciu pozrieme z vojenského hľadiska, rozhodnutie Západu sa zdá byť neuvážené a nelogické. To znamená radikálny odklon od Bidenovho tradične opatrného prístupu, čo naznačuje skôr politickú než vojenskú kalkuláciu za týmto krokom.

V Rusku aj na Západe je rozšírené presvedčenie, že Biden sa snaží podkopať plány novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa na sprostredkovanie rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom, keď sa vráti k moci. Ide o to, že Putin v obave z poškodenia reputácie bude ďalej eskalovať konflikt, aby upokojil ruských jastrabov, čím prinúti Trumpa, aby naďalej podporoval Ukrajinu, aby nebol označený za „porazeného“, ktorý opustil záujmy USA.

Táto stratégia by však mohla zlyhať. Čo sa stane, ak odpor americkej verejnosti voči činom odchádzajúcej administratívy, ktorý sa už buduje, bude ohromujúci? Ak by to tak bolo, Trump by získal pádny dôvod na ukončenie americkej angažovanosti na Ukrajine. Potom by sa zmenil z „porazeného“ na hrdinu – niekoho, kto zabránil tretej svetovej vojne. Je nepravdepodobné, že by Biden a jeho spojenci v Demokratickej strane chceli takto posilniť Trumpa.

Západ vie, že vzhľadom na súčasný stav sa Ukrajina nakoniec dostane k rokovaciemu stolu. Trumpov príchod to nezmení – pravdepodobne len urýchli mierový proces.

V tomto scenári sa Bidenove kroky – vyzbrojovanie Ukrajiny v posledných mesiacoch jeho prezidentovania – nezdajú byť také iracionálne. Cieľom nie je eskalácia pre prelom, ale jednoducho získať čas, aby bol Kyjev na začiatku rokovaní v silnejšej pozícii. Ide o udržanie dostatočnej držby, najmä v častiach regiónu Kursk, ako pákového efektu. Ukrajinské sily môžu dokonca riskovať ďalšie vpády na hranice.

Z politického hľadiska je Bidenovo rozhodnutie relatívne bezpečné. Voľby to neovplyvní – jeho strana už prehrala s veľkým náskokom. Hroziaca vyhliadka na mierovú dohodu by mohla zabrániť tomu, aby Kremeľ reagoval príliš tvrdo. Aspoň v to dúfa Biely dom. Nikto to nevie s istotou okrem Bidena a jeho vnútorného kruhu.

Ako zareaguje Rusko? Keďže táto provokácia je politická, môžeme očakávať politickú odpoveď. Časť z toho sme už videli: tvrdší jadrový postoj. Druhým komponentom je odpálenie novej hypersonickej rakety Oreshnik, o ktorom informovali minulý týždeň. Toto slúži ako demonštrácia sily. Niektorí by mohli namietať, že „červené čiary“ stratili svoj význam, ale pokiaľ ide o mňa, na ochladenie horúcich hláv na Západe to stačí. Zatiaľ je to všetko, čo je potrebné.

Autor: Vitaly Ryumshin, politický analytik