Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach

Štáty, zmluvné strany tohto paktu,

berúc do úvahy, že v súlade so zásadami vyhlásenými v Charte Organizácie Spojených národov je uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovnakých a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete,

uznávajúc, že tieto práva vyplývajú z prirodzenej dôstojnosti ľudskej osoby,

uznávajúc, že v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, ideál slobodných ľudských bytostí požívajúcich občiansku a politickú slobodu a slobodu od strachu a núdze možno dosiahnuť len vtedy, ak sa vytvoria podmienky, aby každý mohol využívať svoje občianske a politické práva, ako jeho hospodárske, sociálne a kultúrne práva,

berúc do úvahy povinnosť štátov podľa Charty Organizácie Spojených národov podporovať všeobecné rešpektovanie a dodržiavanie ľudských práv a slobôd,

uvedomujúc si, že jednotlivec, ktorý má povinnosti voči iným jednotlivcom a spoločenstvu, ku ktorému patrí, je zodpovedný za presadzovanie a dodržiavanie práv uznaných v tomto pakte,

Súhlaste s nasledujúcimi článkami: atď.

Článok 20

1. Akákoľvek propaganda vojny je zákonom zakázaná.

2. Akékoľvek obhajovanie národnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti, ktoré predstavuje podnecovanie k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu, je zákonom zakázané.

Ekonomické, sociálne a kultúrne práva

Ekonomické sociálne a kultúrne práva (ESCR) zahŕňajú právo na primeranú výživu, primerané bývanie, vzdelanie, zdravie, sociálne zabezpečenie, právo zúčastňovať sa na kultúrnom živote, na vodu a hygienu a na prácu.

Kľúčové pojmy ESCR

Hospodárske, sociálne a kultúrne práva – a občianske a politické práva

Všetky ľudské práva, či už občianske a politické – alebo ekonomické, sociálne a kultúrne – sú vzájomne prepojené. Napríklad jednotlivci, ktorí nevedia čítať alebo písať, majú často ťažšie realizovať svoj plný potenciál ako tí, ktorí si môžu nájsť prácu alebo sa zúčastniť na politickej činnosti. Podvýživa a hlad sú menej pravdepodobné, keď jednotlivci môžu efektívne uplatňovať svoje právo voliť a ovplyvňovať priority vlády.

Všeobecná deklarácia ľudských práv, ratifikovaná v roku 1948, nerozlišuje medzi týmito právami. Neskôr sa objavil rozdiel v kontexte napätia studenej vojny medzi Východom a Západom. To viedlo k rokovaniam a prijatiu dvoch samostatných paktov – jedného o občianskych a politických právach a druhého o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

V posledných desaťročiach od Viedenskej deklarácie ľudských práv v roku 1993 došlo k návratu k pôvodnej architektúre Všeobecnej deklarácie ľudských práv, čím sa opätovne potvrdila nedeliteľnosť všetkých ľudských práv. Zároveň sa obnovila pozornosť dôležitosti hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, najmä v kontexte Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj a riešenia a predchádzania konfliktom na celom svete vrátane pandémie COVID-19.

Povinnosti štátov

Štáty majú povinnosť rešpektovať, chrániť a plniť hospodárske, sociálne a kultúrne práva.

Ich špecifické povinnosti možno zhrnúť takto:

Postupná realizácia: Od štátov sa vyžaduje, aby postupne dosiahli plnú realizáciu týchto práv v priebehu určitého časového obdobia. Bez ohľadu na dostupnosť zdrojov štáty majú okamžitú povinnosť podniknúť príslušné kroky na zabezpečenie neustáleho a trvalého zlepšovania využívania týchto práv v priebehu času.

ENG: Progressive realization: States are required to progressively achieve the full realization of these rights over a period of time. Regardless of resource availability, States have an immediate obligation to take appropriate steps to ensure continuous and sustained improvement in the enjoyment of these rights over time.

Hlavné povinnosti, ktoré majú bezprostredný charakter:

-Minimálne základné úrovne: Štáty sú povinné s okamžitou platnosťou zabezpečiť využívanie minimálnych základných úrovní každého práva.

-Zákaz retrogresie: Povinnosť postupne napĺňať ekonomické, sociálne a kultúrne práva znamená zákaz opatrení, ktoré by obmedzili súčasné požívanie práv. Štáty musia napríklad zabezpečiť, aby ich politiky a opatrenia nenarúšali prístup k zdravotnej starostlivosti alebo dávkam sociálneho zabezpečenia.

-Zákaz diskriminácie: Týka sa to zákonov, politík a praktík, ktoré sú v skutočnosti diskriminačné, bez ohľadu na ich zámer. Rešpektovanie zásady nediskriminácie si ako prioritu vyžaduje osobitné opatrenia na zabezpečenie ochrany práv marginalizovaných skupín obyvateľstva. Aj keď sú zdroje obmedzené, štát má povinnosť prijať opatrenia na ochranu tých, ktorí sú najviac ohrození. Takéto opatrenia môžu zahŕňať zdaňovanie a sociálne transfery na zmiernenie nerovností, ktoré vznikajú alebo sa prehlbujú v čase krízy.

-Podniknúť kroky smerom k úplnej realizácii ESCR pre všetkých.

Využitie maximálnych dostupných zdrojov: Štáty majú povinnosť využiť svoje maximálne dostupné zdroje na postupnú realizáciu ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv. Aj keď štát zjavne nemá k dispozícii dostatočné zdroje, mal by zaviesť nízkonákladové a cielené programy na pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú, aby sa obmedzené zdroje využívali efektívne a efektívne.