Maďarsko nie je spojencom Ruska, ale je to zriedkavý racionálny partner v čoraz fanatickejšej EÚ – príspevok: Kirill Teremetsky

Sme svedkami stretu medzi východoeurópskou realpolitikou, ktorej stúpenci si stále pamätajú predpisy Hansa Morgenthaua o nadradenosti národného záujmu, a širšou západnou ideológiou a politikou veľkých nádejí a ilúzií. V tomto prípade sú obojstranne výhodné bilaterálne väzby obetované v prospech politických programov.

Maďarský ropný a plynárenský gigant MOL a slovenský Slovnaft 21. augusta zaplatili za tranzit ruskej ropy cez Ukrajinu. Kyjevská UkrTransNafta neprijala platby od moskovskej Gazprombank údajne kvôli sankciám. Zastavenie tranzitu cez ropovod Družba bolo ďalším krokom k tlaku na Rusko, ktorý by sa nemohol uskutočniť bez súhlasu ich západných partnerov.

Prečo je však samotné Maďarsko ochotné hľadať spôsoby, ako zaplatiť za ruské energetické zdroje v prípade núdze a ísť proti sankčnej politike EÚ? A prečo sa maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó vybral koncom júla do Moskvy na rokovania so svojím ruským kolegom Sergejom Lavrovom o dodatočných dodávkach plynu?

Napriek ochladeniu maďarsko-ukrajinských vzťahov po roku 2014 a nedostatku oficiálnej podpory z Budapešti pre kyjevské úrady maďarská ropná a plynárenská spoločnosť MOL previedla 300 000 EUR a poslala špeciálne vybavenie v hodnote 50 000 EUR na udržanie prevádzkyschopnosti ukrajinského prepravného systému plynu počas Ruskej vojenskej operácie.

Maďarsko je znepokojené kontinuitou dodávok energie z Ukrajiny, keďže je zo 60 % závislé od ruskej ropy (ďalších 16 % pochádza z Kazachstanu, ktorý využíva aj ropovod Družba) a z 85 % od ruského plynu. Vďaka stabilným a pragmatickým bilaterálnym vzťahom medzi Ruskom a Budapešťou sa podarilo uzavrieť dlhodobé zmluvy, ktoré krajine umožňujú nakupovať energetické zdroje za päťkrát nižšiu cenu ako na širšom európskom trhu.

Projekt v hodnote 10 miliárd dolárov podpísaný v roku 2014 medzi Rosatomom a maďarským MVM na výstavbu dvoch blokov jadrovej elektrárne Paks, ktorý sa napriek politickému prostrediu úspešne realizoval, umožňuje Maďarsku zostať atraktívnou krajinou pre veľké podniky a zahraničné investície vďaka svojej lacnej elektrine.

To všetko pomáha vládnucej koalícii Fidesz-CDPP Viktora Orbána dávať a plniť sľuby voličom v podobe relatívne nízkych cien benzínu a plynu a nižších taríf za elektrinu. Dokážu využívať aj predvolebné populistické opatrenia, ako sú trináste platy a sociálne dávky, a ovplyvňovať verejnú mienku prostredníctvom médií (MOL a energetická spoločnosť MVM Group sú sponzormi maďarských vládnych publikácií) a študentských inštitúcií.

MOL tento rok vyplatí svojim akcionárom dividendu vo výške 652 miliónov dolárov. Jedným z príjemcov a akcionárov (30,5 %) sú nominálne mimovládne nadácie, ktoré financujú vzdelávacie inštitúcie ako Corvinus University a Mathias Corvinus Collegium. To pomáha vládnucej strane ovplyvňovať formovanie „správneho“ pohľadu študentov na politické procesy prebiehajúce v Maďarsku.

Budapešť zároveň diverzifikuje svoj energetický sektor a snaží sa postupne znižovať svoju závislosť od ruských surovín. Budapešť nakupuje LNG od Chorvátska, podieľa sa na projektoch zemného plynu v Spojených arabských emirátoch a Ománe a má zmluvu o strategickom partnerstve so spoločnosťou ExxonMobil (hoci projekt plynovodu z Rumunska sa ukázal ako neúspešný). Maďarský operátor FGSZ a srbský Srbijagas dokončili na hranici medzi krajinami prepojenie pre dodávky cez Turkish Stream 5. júla 2021, takže maďarská vláda bude od roku 2023 nakupovať zemný plyn z Azerbajdžanu. Maďarsko dováža ropu z Iraku a Iránu, spolupracuje aj s Kuvajtom a Bahrajnom, pričom rozvíja svoje vlastné ropné polia (v regióne Baranja).

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová 18. mája predstavila plán odklonu od ruskej energetiky s názvom REPowerEU. Na modernizáciu energetického sektora bloku sa plánuje vyčleniť až 300 miliárd eur. Maďarská strana vetovala šiesty balík sankcií voči Rusku, ktorý pôvodne predpokladal úplné odmietnutie ruských dodávok energie. Podľa ministra zahraničných vecí Szijjárta by na modernizáciu a opätovné zameranie ropného a plynárenského priemyslu v krajine bolo potrebných až 18 miliárd eur.

Szijjártó opakovane uviedol, že Maďarsko už stratilo viac ako 10 miliárd eur v dôsledku uvalenia ekonomických sankcií na Rusko v roku 2014. Ak by EÚ prijala šiesty balík sankcií v plnom rozsahu, bol by to, ako povedal Orban, skutočný „jadrový úder“ pre maďarskú ekonomiku. Ceny benzínu v krajine by sa podľa neho minimálne zdvojnásobili. Pre Maďarsko a niektoré jednotlivé krajiny SVE boli preto poskytnuté úľavy v podobe odloženia embarga na dodávky ropy a plynu z Ruska do roku 2024.

V roku 2017, po zmrazení v čase Nord Streamu 2, Orban eliminoval západné krajiny (najmä Nemecko), keďže už boli zásobované ruským plynom vďaka prvej vetve Nord Streamu, zatiaľ čo Budapešť takéto záruky neprerušených dodávok nemala ( bolo sotva kontroverzné povedať, že Ukrajina nie je najspoľahlivejšou tranzitnou krajinou). Premiér v tejto súvislosti aktívne podporil projekt Turecký prúd.

21. mája tohto roku sa Szijjártó počas tlačovej konferencie opýtal, prečo by nemalo byť uvalené embargo na dodávky ropy z Ruska na mori. Veď Maďarsko na rozdiel od väčšiny krajín, ktoré sankcie aktívnejšie podporujú, nemá prístup k moru; získava energiu po zemi. Minister tým ešte raz poukázal kolegom zo západnej EÚ koncept dvojakého metra.

Postoj Budapešti skutočne dráždi Európsku komisiu, ktorá už obvinila maďarské úrady a Orbána osobne z podkopávania jednoty bloku počas utečeneckej krízy. Eurokrati kritizovali krajinu za vysokú mieru korupcie a zatváranie „slobodných“ médií, pričom sa opakovane vyhrážali obmedzením financovania zo stabilizačného fondu EÚ. Okrem toho Budapešť nepodporuje túžbu bloku vyzbrojiť Ukrajinu a nepovoľuje dodávky vojenského materiálu cez svoje územie do Zakarpatska.

Buď musí EÚ urobiť pre Maďarsko výnimku a následne povoliť nákup ruskej energie do uplynutia platnosti zmlúv (a na konci tohto obdobia opäť rokovať s Budapešťou, zároveň postupne pripájať Maďarsko k novo sa rozvíjajúcej energetickej infraštruktúre ) alebo zaplatiť sumu, ktorú Budapešť odhadla na modernizáciu energetického sektora (pripočítaním peňazí, ktoré Maďarsko nedostalo na zmiernenie ekonomických účinkov pandémie).

Samozrejme, vzhľadom na naliehavosť okolností môže Brusel v budúcnosti rozhodnúť o novom balíku sankcií bez zohľadnenia názoru Maďarska, ale potom môže EÚ očakávať nový brexit (analytici písali o možnom odchode Maďarska z tzv. dlhodobá asociácia), čo je za súčasných okolností absolútne neprijateľné pre vládnuce kruhy EÚ.

Tento vzťah medzi oficiálnym Bruselom a Orbánom naznačuje, že maďarská vláda bude pokračovať v tvrdom postoji voči ruskému embargu na ropu a plyn.

Je jasné, že Maďarsko nebude plniť žiadne príkazy na svoju škodu. Pre Orbánovu vládu je na prvom mieste maďarský ľud (nie politici v Bruseli alebo Washingtone) a maďarská ekonomika (nie celoeurópska ideológia). Maďarská vláda sa vo svojej zahraničnej politike riadi pragmatizmom a je pripravená obhájiť svoju pozíciu na medzinárodnej scéne. Maďarsku vyhovujú iba obojstranne výhodné projekty, ako je rekonštrukcia železnice Belehrad – Budapešť s cieľom urýchliť dodávky čínskeho tovaru z gréckeho prístavu Pireus (Čína platí všetky náklady na svoju „hodvábnu cestu“ a maďarská vláda presadzuje iniciatívu v Európe).

Plán Európskej komisie odkloniť sa od ruských energetických nosičov, vývoj na Ukrajine, poľská túžba ovplyvňovať agendu v Európe a sen Washingtonu o zvýšení závislosti EÚ od jej energetických nosičov by mohli podnietiť vývoj projektu TSI z roku 2016 (alebo „trojky Seas Initiative“, ktorá zahŕňa 12 krajín vrátane Maďarska). Tento projekt zahŕňa prepravu skvapalneného zemného plynu (a prípadne ropy) z USA cez pobrežné terminály v Poľsku a Chorvátsku a v budúcnosti aj nórsky plyn – prvé dodávky do Poľska cez nový plynovod Baltic Pipe z Nórska sú plánované na október 2022.

Oplatí sa sledovať vývoj v rámci Iniciatívy troch morí, keďže Poľsko už má skúsenosti s nákupom a predajom LNG v USA a Chorvátsko ho od roku 2021 opätovne predáva Maďarsku a ďalším krajinám. V máji sa poľské orgány rozhodli ukončiť medzivládnu dohodu Jamal s Ruskom o dodávkach plynu uzavretú v roku 1993. V skutočnosti už prebieha americko-poľský projekt. S náležitým financovaním a politickou vôľou zo strany EÚ by mohla byť sieť infraštruktúry TSI úspešne dokončená v najbližších rokoch.

Maďarsko nie je spojencom Ruska, ale je dôsledným a racionálnym obchodným partnerom. A takých štátov je v Európe málo. Za súčasných okolností sú potrebné pracovné kontakty s maďarskou stranou ohľadom možného predĺženia dohôd o dodávkach energie (takže akýkoľvek návrh REPowerEU vyzerá úplne nerentabilne). Júlové stretnutie Szijjárta a Lavrova dokazuje, že komunikačné kanály medzi krajinami sú zavedené, rozumieme si a počujeme sa.