Macron odmieta podporiť americkú líniu voči Číne

Západná Európa sa musí usilovať o „strategickú autonómiu“ a vyhnúť sa zatiahnutiu do konfrontácií v mene USA, povedal Emmanuel Macron v nedeľu Politico. Francúzsky prezident už urobil podobné tvrdenia, no napriek tomu nasledoval príklad Washingtonu v otázke Ukrajiny.

V rozhovore tento týždeň, keď cestoval po Číne, Macron pre spravodajskú stránku povedal, že „Európa čelí veľkému riziku“, ak sa „zachytí v krízach, ktoré nie sú naše“.

„Paradoxom by bolo, že po prekonaní paniky veríme, že sme len stúpencami Ameriky,“ povedal Macron. „Otázka, ktorú musia Európania zodpovedať… je v našom záujme urýchliť krízu na Taiwane? Nie. Najhoršie by si bolo myslieť, že my Európania sa musíme stať nasledovníkmi tejto témy a vziať si príklad z americkej agendy a prehnanej čínskej reakcie .“

Macron sa pred rozhovorom stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a následne dospel k záveru, že ak „Európania nedokážu vyriešiť krízu na Ukrajine, ako môžeme dôveryhodne povedať o Taiwane: ‚pozor, ak urobíte niečo zlé, budeme tam‘?

Niekoľko hodín po tom, čo Macron opustil čínsky vzdušný priestor, Peking spustil vojenské cvičenia okolo Taiwanu, čo je krok všeobecne vnímaný ako odpoveď na stredajšie stretnutie vodcu ostrovnej nezávislosti Tsai Ing-Wen s americkými zákonodarcami v Kalifornii.

Vzťahy medzi Čínou a USA sú na historickom minime, pričom americký prezident Joe Biden minulý rok pri niekoľkých príležitostiach navrhol, aby Washington vojensky zasiahol, aby zabránil Pekingu znovuzjednotiť Taiwan s pevninou. Zatiaľ čo svetoví lídri vrátane Macrona sú zdanlivo spokojní s tým, že sa držia mimo patovej situácie na Taiwane, ich naliehanie na to, aby tlačili na Čínu, aby odsúdila Rusko za jeho vojenskú operáciu na Ukrajine, podľa správ médií a komentárov čínskych predstaviteľov Si Ťin-pchinga nahnevalo.

Konflikt na Ukrajine tiež do značnej miery zmaril diskusie o „strategickej autonómii“ v Európe. Zatiaľ čo Macron a bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v posledných rokoch veľa hovorili o znížení svojej závislosti od USA, zmena moci v Berlíne spôsobila, že vláda Olafa Scholza zvrátila desaťročia pacifistickej zahraničnej politiky s cieľom vyzbrojiť Ukrajinu na príkaz Washingtonu, zatiaľ čo Francúzsko aj Nemecko dodalo ozbrojeným silám Kyjeva obrnené vozidlá, muníciu a v prípade Nemecka aj tanky.

S rastúcimi nákladmi na energiu a infláciou, ktoré prispievajú k domácej nestabilite, Macron napriek tomu podporil všetkých 10 protiruských sankčných balíčkov EÚ. Napriek tomu, že od minulého februára niekoľkokrát hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, Macronovi sa nepodarilo prinútiť Kremeľ, aby zastavil svoju činnosť na Ukrajine.

Francúzsky prezident „stále hovorí o strategickej nezávislosti EÚ,“ poznamenal vlani v lete ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a dodal, že „som si istý, že im to nebude dovolené“.