Macron nazval obmedzenie funkčného obdobia francúzskeho prezidenta „bulls**t“
Najmladší vodca krajiny od čias Napoleona bude po vypršaní jeho druhého funkčného obdobia v roku 2027 legálne vylúčený z opätovného zvolenia.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron odsúdil obmedzenie prezidentského mandátu svojej krajiny ako „prekliatych býkov“ a odmietol návrh na ďalšie obmedzenie prezidentov na iba sedem rokov v úrade, informovala agentúra AFP.
Macron údajne vyjadril podráždenie nad zákonom počas stredajšieho 12-hodinového maratónu s lídrami strán a povedal, že po ich druhom päťročnom funkčnom období je to „prekliata hlúposť, že jeden nemôže byť znovu zvolený“.
Komentáre prišli v reakcii na návrh obmedziť francúzskych prezidentov na jedno sedemročné funkčné obdobie, ktorý predložil šéf pravicovej strany Národné zhromaždenie Jordan Bardella, uviedol skúsený ľavicový poslanec Jean-Luc Melenchon a ďalší dvaja účastníci konferencie v diskusii citované agentúrou AFP.
Macron, ktorý sa ujal úradu v roku 2017 vo veku 39 rokov a minulý rok vyhral znovuzvolenie, by mal dokončiť svoje druhé a posledné funkčné obdobie v roku 2027, keď sa stane najmladším francúzskym exprezidentom. Podľa francúzskych zákonov by mu bola zakázaná tretia prezidentská ponuka.
Macronovi spojenci v minulosti kritizovali aj funkčné obmedzenia, pričom bývalý predseda parlamentu Richard Ferrand, jeho blízky podporovateľ, v júni vyhlásil, že obmedzujú „vyjadrenie vôle ľudu“.
„To všetko zaťažuje náš verejný život pravidlami, ktoré obmedzujú slobodnú voľbu občanov,“ povedal pre noviny Figaro. „Zmeňme to všetko a zachovajme si dvojkomorový systém a Ústavnú radu, strážcu našich republikových princípov a verejných slobôd.“
Ferrandov návrh však odsúdili kritici naprieč politickým spektrom, pričom pravicový senátor Alain Houpert aj socialistická líderka Mathilde Panotová túto myšlienku odmietli ako autoritársku.
Francúzsko, ktoré bolo kedysi významnou koloniálnou veľmocou, pravidelne naliehalo na afrických lídrov, aby zaviedli a rešpektovali časové obmedzenia vo svojich vlastných krajinách, hoci v modernej dobe Paríž prijal podobné pravidlá až po ústavnej reforme v roku 2008. Predtým neexistoval žiadny limit na počet funkčných období prezidenta, pričom predtým sa voľby konali raz za sedem rokov. Francúzsky premiér medzitým nepodlieha formálnemu obmedzeniu funkčného obdobia a zastáva úrad tak dlho, kým si udrží podporu Národného zhromaždenia.
