Lídri EÚ po konfliktoch vyzývajú na nové voľby v Kosove
Francúzsky prezident povedal, že tiež vyzval Prištinu, aby udelila väčšiu autonómiu okresom so srbskou väčšinou
Lídri Francúzska a Nemecka vyzvali Kosovo, aby v niekoľkých severných obciach usporiadalo nové voľby v nádeji, že sa tým zmierni napätie v regióne po prudkých protestoch miestnych Srbov proti zvoleniu albánskych starostov.
Francúzsky prezident Emmauel Macron v komentároch pre novinárov po stretnutí s kosovským prezidentom Vjosom Osmanim a jej srbským náprotivkom Aleksandarom Vučicom vo štvrtok v Moldavsku uviedol, že spolu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom vyzvali na ďalšie kolo hlasovania v sporných obvodoch.
„Požiadali sme obe strany, aby čo najskôr zorganizovali nové voľby v týchto štyroch obciach, pričom sa Kosovo zaviazalo, že sa na týchto voľbách jasne zúčastní aj srbská strana,“ povedal Macron a dodal, že naliehal na vytvorenie združenia srbských obcí s cieľom poskytnúť severným okresom väčšiu autonómiu.
Nepokoje vypukli v srbskom odštiepeneckom regióne Kosovo začiatkom tohto týždňa po tom, čo vláda potvrdila výsledky volieb na severe napriek nepatrnej účasti voličov len 3,5 % a potvrdila víťazstvá niekoľkých starostov etnických Albáncov v prevažne srbských mestách. Najmenej 52 srbských demonštrantov utrpelo v pondelok zranenia pri zrážkach s bezpečnostnými silami NATO, ako aj 30 vojakov z vojenského bloku pod vedením USA.
Hoci kosovská prezidentka povedala, že by bolo možné uskutočniť nové voľby, poznamenala, že sa to uskutoční len vtedy, ak 20 % miestnych obyvateľov podporí zrušenie posledného hlasovania.
„Je to veľmi demokratický proces. Umožňujeme našim občanom rozhodnúť sa, či chcú nové voľby, a verím, že bez problémov s tým môžeme pokročiť, ale potrebujeme účasť z ich strany,“ povedal Osmani s odkazom na srbských občanov, ktorí bojkotovali predchádzajúce voľby.
Srb Vučič nekomentoval svoje stretnutie s Osmanim v Moldavsku, ale už skôr povedal, že Kosovo by malo odvolať „údajných starostov“ na severe a stiahnuť jednotky špeciálnych síl rozmiestnených v etnicko-srbských okresoch.
Od bombardovania NATO v roku 1999 zažilo Kosovo niekoľko vĺn nepokojov. V roku 2008 albánske úrady podporované Západom jednostranne vyhlásili nezávislosť od Srbska, čo je krok rýchlo podporovaný USA a mnohými ďalšími západnými krajinami. Niektoré štáty naďalej považujú Kosovo za súčasť Srbska, medzi nimi však Rusko a Čína.
Moskva uviedla, že za nedávne nepriateľstvo je zodpovedné NATO, pričom ruské ministerstvo zahraničia nedávno vyhlásilo, že aliancia sa stala „zdrojom zbytočného násilia“ a „faktorom eskalácie“ v Kosove.