Libanonský parlament zvolil nového prezidenta

Šéf libanonskej armády Joseph Aoun bol zvolený za nového prezidenta krajiny, čím sa ukončila viac ako dvojročná politická patová situácia. S podporou USA bude Aoun dohliadať na upadajúcu ekonomiku a jemné prímerie medzi Izraelom a polovojenskou skupinou Hizballáh.

Aounovi sa vo štvrtok nepodarilo získať väčšinu počas prvého kola hlasovania, ale zabezpečil si predsedníctvo, keď zákonodarcovia popoludní hlasovali druhýkrát. Vrchný veliteľ libanonských ozbrojených síl získal 99 hlasov, čo je pohodlná väčšina v libanonskom 128-miestnom parlamente.

Podľa libanonského náboženského systému rozdelenia moci musí byť prezidentom maronitský kresťan.

Krajina je bez prezidenta od októbra 2022, keď Michel Aoun – bez vzťahu k veliteľovi armády – rezignoval, pričom jeho popularita bola rozbitá tromi rokmi stúpajúcej inflácie, protivládnych protestov a ničivej explózie v prístave v Bejrúte pred dvoma rokmi. Sektárske rozpory brzdili opakované pokusy vybrať si nástupcu, pričom úradujúci prezident Najib Mikati zostal v úrade ako zástupca, zatiaľ čo Hizballáh prevzal mnohé z funkcií libanonského štátu.

Podpora politikov naklonených Hizballáhu bola pre Aouna kritická a jeho zvolenie prišlo deň po tom, čo kandidát podporovaný Hizballáhom Suleiman Frangieh odstúpil z pretekov a podporil šéfa armády.

Hizballáh sa pripojil k vojne Hamasu proti Izraelu v októbri 2023 a počas veľkej časti nasledujúceho roka bojoval proti izraelským obranným silám (IDF) s nízkou intenzitou pozdĺž „modrej línie“ oddeľujúcej Libanon od Izraela a okupovaných Golanských výšin.

Konflikt dramaticky eskaloval v septembri, keď Izrael začal bombardovať bašty Hizballáhu na južných predmestiach Bejrútu, a do novembra boli pri izraelských náletoch zabité desiatky najvyšších veliteľov polovojenskej skupiny.

Hizballáh podpísal koncom novembra prímerie s Izraelom. V rámci dohody militantná organizácia súhlasila s tým, že sa stiahne z oblasti južného Libanonu medzi modrou čiarou a riekou Litani, pričom v tejto oblasti budú mať povolené rozmiestnenie iba Aounove sily a mierové jednotky OSN. Prímerie má vypršať o 17 dní.

Na stretnutí v Katare minulý mesiac Aoun zabezpečil podporu Dauhy, zatiaľ čo návštevy veľvyslancov z USA, Francúzska a Saudskej Arábie počas niekoľkých týždňov vyvolali v zákonodarcoch „silný dojem“, že jeho kandidatúru podporil Washington a jeho spojenci. Informovala o tom agentúra AFP.

„Mojím mandátom bude otvorenosť voči Východu a Západu, medzinárodnému spoločenstvu, založená na vzájomnom rešpekte, suverenite Libanonu a slobode krajiny robiť vlastné rozhodnutia,“ povedal Aoun v prejave po voľbách. Veliteľ armády tiež prisľúbil, že bude „diskutovať o obrannej stratégii libanonského štátu v boji proti izraelskej invázii“ a že „obnoví to, čo izraelská agresia zničila“.