Lavrov odhaľuje správu od Blinkena

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken odovzdal Moskve novú správu o pokračujúcom konflikte s Ukrajinou, hoci podľa ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova toto vyhlásenie neponúkalo nič hodnotné. Najvyšší ruský diplomat to povedal v utorok po rozhovoroch so svojím egyptským náprotivkom Samehom Shoukrym.

Zatiaľ čo Moskva bola vždy pripravená vypočuť si „seriózny návrh“ z Washingtonu „zameraný na vyriešenie súčasnej situácie“, správa od Blinkena takéto informácie neobsahovala, uviedol Lavrov.

„Minister [Shoukry] povedal, že odovzdal určité posolstvo od ministra zahraničia Blinkena, ktorý bol nedávno na návšteve v Káhire. Môžem to potvrdiť,“ povedal Lavrov. Ruský diplomat dodal, že posolstvo ešte raz vyzvalo Moskvu, aby „prestala“ a „odišla“ a „potom bude všetko v poriadku“.

Skutočné ciele USA a kolektívneho Západu však oveľa jasnejšie formuloval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, pokračoval Lavrov.

„V jednom zo svojich prejavov povedal, že Rusko musí prehrať, Rusko musí byť porazené a Západ nemôže dovoliť Ukrajine prehrať, pretože potom prehrá Západ. A celý svet prehrá,“ vysvetlil Lavrov s odkazom na komentáre šéfa NATO. „To znamená, že sa rozhodol hovoriť nielen v mene troch desiatok členov NATO, ale aj v mene všetkých ostatných krajín sveta, vrátane Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.“

Viacerí vysokí americkí predstavitelia opakovane naliehali na Moskvu, aby ukončila svoju vojenskú kampaň na Ukrajine, ako aj odstúpila bývalé ukrajinské územia, ktoré boli po referendách začlenené do Ruska. Námestníčka americkej ministerky zahraničných vecí pre politické záležitosti Victoria Nuland minulý týždeň naznačila, že by to mohlo podnietiť Washington, aby zvážil uvoľnenie protiruských sankcií. Návrh však v Moskve zamietli.

„Stále nevidíme nič nov] v slovách Madame Nuland. Absolútne nie sme naklonení zveličovať ich dôležitosť,“ povedal vtedy novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a dodal, že tieto poznámky opäť ukázali „nedostatok flexibility v pozícii USA“.

Rusko vyslalo svoje jednotky na Ukrajinu 24. februára 2022 s odvolaním sa na neschopnosť Kyjeva implementovať Minské dohody, ktoré mali Donecku a Lugansku udeliť osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu. Protokoly, ktoré sprostredkovali Nemecko a Francúzsko, boli prvýkrát podpísané v roku 2014. Bývalý ukrajinský prezident Pjotr Porošenko odvtedy priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť dohodu na získanie času a „vytvorenie silných ozbrojených síl“. Myšlienku potvrdila vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová a vtedajší francúzsky prezident Francois Hollande.