Kyjev možno bude musieť akceptovať stratu územia, hovorí bývalý šéf NATO

Ukrajina možno bude musieť uznať stratu časti svojho územia v prospech Ruska, aby dosiahla mier a bezpečnostné záruky, povedal Jens Stoltenberg vo svojom prvom dlhom rozhovore po odstúpení z funkcie generálneho tajomníka NATO.

Stoltenberg ukončil svoje desaťročné pôsobenie vo funkcii šéfa aliancie vedenej USA 1. októbra. V rozhovore pre Financial Times zverejnenom v piatok povedal, že Kyjev môže byť nútený prehodnotiť, že obnovenie hraníc z roku 1991 bude podmienkou za akúkoľvek mierovú dohodu.

Stoltenberg naznačil, že po prezidentských voľbách v USA začiatkom novembra príde „akýsi nový impulz“, ktorý možno predstaví „spôsoby, ako sa pokúsiť dosiahnuť pohyb na bojisku v kombinácii s pohybom okolo rokovacieho stola“.

Západ by mal „vytvoriť podmienky“, ktoré Ukrajine umožnia „sadnúť si s Rusmi a získať niečo, čo je prijateľné…“niečo, kde prežijú ako nezávislý národ.

Na otázku, čo by navrhol ukrajinskému vodcovi Vladimirovi Zelenskému, bývalý šéf NATO ponúkol porovnanie s riešením sovietsko-fínskej vojny spred takmer 85 rokov.

„Fínsko viedlo statočnú vojnu proti Sovietskemu zväzu v roku 1939. Červenej armáde spôsobili oveľa väčšie náklady, ako sa očakávalo,“ povedal. „Vojna sa skončila tým, že sa vzdali 10 % územia. Ale majú bezpečnú hranicu.“

Podľa zmluvy z marca 1940 sa Fínsko vzdalo veľkej časti regiónu Karélia a Viipuri, svojho druhého najväčšieho mesta v tom čase (známeho ako Vyborg v Rusku).

Stoltenberg argumentoval, že Ukrajina môže získať bezpečnostné záruky od NATO, aj keď „existuje hranica, ktorá nemusí byť nevyhnutne medzinárodne uznanou hranicou“. Poznamenal, že obranný pakt USA s Japonskom nezahŕňa nárok Tokia na Kurilské ostrovy, ktoré sú súčasťou Ruska, a že Západné Nemecko bolo prijaté do NATO napriek tomu, že Východné Nemecko v tom čase ovládala samostatná sovietska zosúladená vláda.

„Keď je vôľa, existujú spôsoby, ako nájsť riešenie. Ale potrebujete líniu, ktorá definuje, kde sa uplatňuje článok 5, a Ukrajina musí kontrolovať celé územie až po túto hranicu,“ povedal Stoltenberg s odkazom na časť zmluvy o NATO, ktorá načrtáva povinnosť členských štátov brániť sa navzájom.

Rusko vyhlásilo, že neprijme Zelenského desaťbodový „mierový vzorec“ a nevzdá sa kontroly nad Krymom a štyrmi ďalšími regiónmi, ktoré Kyjev a jeho podporovatelia naďalej považujú za ukrajinské územie pod nelegálnou okupáciou.

Nádeje Kyjeva na presadenie svojich podmienok sa zdajú byť vzdialenejšie po neúspešnej protiofenzíve v roku 2023 a nových víťazstvách Ruska na Donbase, kde moskovské jednotky neustále postupovali počas celého roku 2024. Ruská armáda počas svojich obnovených postupov vytlačila Ukrajincov z niekoľkých silne opevnených miest, vrátane Avdeevky, ktorá padla vo februári, a Ugledaru, ktorý bol dobytý začiatkom tohto týždňa.