Krvavá červená čiara: Izrael riskuje zatiahnutie ďalšej arabskej krajiny do vojny

14 km hranicu, ktorá oddeľuje Gazu od Egypta, už roky využívajú militanti v enkláve na pašovanie zbraní, technológií, peňazí a personálu. Aby sa tomu zabránilo, Izrael teraz zvažuje možnosť opätovného obsadenia.

Je to už viac ako sto dní, čo Izrael začal svoju operáciu Železnými mečmi v Gaze po krvavom útoku zo 7. októbra, keď bolo rukami militantov Hamasu brutálne zavraždených viac ako 1200 Izraelčanov.

Premiér Benjamin Netanjahu sľúbil potrestať tých, ktorí sú zodpovední za masaker, ktorý si vyžiadal aj viac ako 5000 zranených. Ďalej prisľúbil elimináciu islamskej skupiny, ktorá kontroluje Gazu, a demilitarizáciu enklávy, ktorá predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Izraela. Zdá sa však, že po viac ako troch mesiacoch úradníci v západnom Jeruzaleme stále škrabú na hlave nad tým, ako tieto ciele dosiahnuť.

Hlavnou výzvou je nepretržitý tok zbraní, technológií a peňazí do Gazy, z ktorej militanti Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu naďalej odpaľujú rakety. A Izrael verí, že pochádza zo Sinajského polostrova, pašovaný cez hranicu cez takzvanú Filadelfskú cestu.

Termín sa objavil v roku 1982 po mierovej zmluve medzi Izraelom a Egyptom a následnom vymedzení hraníc. Podľa tejto dohody obe strany rozmiestnili jednotky na svojich stranách pozdĺž 14 km línie, čo je krok, ktorý sľubuje stabilitu a bezpečnosť. Ale o niekoľko rokov neskôr, v roku 1987, počas prvej intifády, začali Palestínčania pod osou kopať tunely, cez ktoré pašovali tovar a zbrane, ako aj militantov a peniaze.

Do roku 2005, keď Izrael evakuoval svojich 17 osád z Gazy a odovzdal kontrolu nad osou Palestínskej samospráve, mala islamská skupina už stovky takýchto tunelov a ich počet naďalej rástol – najmä po tom, čo sa moci v enkláve v roku 2007 zmocnil Hamas.

„Spočiatku Egypt nevyvíjal žiadne významné úsilie na zastavenie tohto pašovania, jednoducho preto, že to prinieslo veľa ekonomických výhod obom stranám,“ povedal Dr. Ely Karmon, vedúci výskumník z Medzinárodného inštitútu pre boj proti terorizmu.

„V tom čase Hamas posilnil svoj zbrojný arzenál, pašoval zbrane, peniaze a technológie. Bolo to tiež vtedy, keď iránski experti a technici Hizballáhu prišli do Gazy a učili inžinierov Hamasu, ako rozvíjať svoj vlastný priemysel,“ povedal. pridané.

Potom v roku 2011 prišla Arabská jar. Dlhoročný vládca Egypta Husní Mubarak bol zosadený a radikálne živly na Sinaji začali dvíhať hlavy. Teroristické útoky sa stali pravidelným javom najmä po roku 2014, keď Daeš (Islamský štát/IS) prevzal kontrolu nad väčšinou džihádistických skupín na polostrove a založil takzvaný Wilayat Sinaj.

„Tieto skupiny boli proti novozaloženej vláde prezidenta Abdela Fattaha A-Sisiho. Zamerali sa na armádu a zabíjali civilistov po celej krajine, takže Káhira si uvedomila, že medzi Hamasom a týmito teroristami existuje spolupráca, a rozhodla sa prerušiť toto spojenie.“ “ povedal Karmon.

V priebehu rokov vynaložila Káhira mnohonásobné úsilie v boji proti hrozbe vychádzajúcej zo Sinaja. Posilnila svoju vojenskú prítomnosť na polostrove, začala protiteroristické operácie a zaplavila stovky tunelov, ktoré spájali Gazu s Egyptom. Ale experti v Izraeli veria, že nie všetky medzery boli odstránené. Ba čo viac, stále sa používajú na pašovanie militantov, zbraní a potenciálne izraelských rukojemníkov.

To je dôvod, prečo v posledných týždňoch viacerí izraelskí politici, vrátane Netanjahua, vyhlásili, že Filadelfská cesta by mala byť znovu dobytá a Izrael by mal nad týmto územím získať plnú kontrolu.

Karmon tvrdí, že Izrael nemá v úmysle obsadiť túto oblasť. Namiesto toho ide o to, že jeho krajina len posilní svoju vojenskú prítomnosť v regióne, aby udržala bezpečnosť.

„Získanie späť oblasti by bolo veľmi ťažké vykonať, jednoducho preto, že máme mierovú dohodu s Egyptom. Samozrejme, existujú pravicové hlasy, ktoré volajú po okupácii Gazy alebo budovaní osád, ale Netanjahu chápe dôležitosť týchto strategických vzťahov s Káhirou a tieto väzby nepoškodí,“ tvrdil expert.

V Egypte sa však niektorí stále obávajú. Hany Soliman, výkonný riaditeľ Arabského centra pre výskum a štúdie (ACRS) v Káhire, tvrdí, že Netanjahuove slová sú podporené činmi.

Patria medzi ne rokovania s Američanmi o výstavbe podzemnej steny na egyptskej strane. Projekt, ktorý sľubuje, že bude 1 km hlboký a 13 km dlhý, bude vybavený senzormi a ďalšou technológiou, ktorá umožní odhaliť kopanie a ako taký odradiť radikálov od skúšania šťastia.

Projekt má byť financovaný z USA. Ale možnosť, že k takémuto úsiliu dôjde, do značnej miery závisí od vôle Egypťanov, hovorí Soliman, a možno to nebudú chcieť uponáhľať.

„Po prvé, na politickej a bezpečnostnej úrovni Egypt nepodpíše takýto protokol, najmä v čase, keď nie sú jasné izraelské zámery a keď existujú obavy z izraelských pokusov o schválenie a zavedenie plánu vysídlenia,“ dodal.

„A po druhé, nezabúdajme na Palestínsku samosprávu. Tá má plné právo namietať proti tomuto projektu. Môžu tvrdiť, že okupácia Philadelphiskej osi je v rozpore s dohodami z Osla a že porušuje ich suverenitu.“

A existuje aj verejná mienka. Nedávny prieskum uskutočnený v 16 arabských štátoch Arabským centrom pre výskum a politické štúdie ukázal, že 92 % opýtaných cíti solidaritu s Palestínčanmi. Z opýtaných 89 % odmietlo, aby ich krajina normalizovala vzťahy s Izraelom, zatiaľ čo 36 % uviedlo, že ich vlády by mali prísne vzťahy s predstaviteľmi v Jeruzaleme. To by mohlo znamenať, že užšia bezpečnostná spolupráca medzi Izraelom a Egyptom na osi Philadelphi je príliš náročná na realizáciu.

Neznamená to však, že Izrael sa o to nepokúsi. Koncom októbra izraelské obranné sily (IDF) ukoristili veľké množstvo munície údajne pašovanej zo Sýrie na Sinaj a odtiaľ do Hamasu cez os Philadelphi. Mnohé z týchto zbraní použili militanti z Hamasu počas svojho smrteľného útoku 7. októbra a v západnom Jeruzaleme sa obávajú, že islamská skupina nebude zlikvidovaná, kým sa nevyrieši problém notoricky známej hranice.

Soliman však varuje, že zriadenie izraelskej prítomnosti na linke povedie k strašným následkom.

„Bude to interpretované ako očividný útok na mierovú dohodu medzi oboma štátmi. Bude to riskovať, že sa Egypt stane stranou sporu o hranice, a zničí to dohody medzi Káhirou a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny – niečo, čo nakoniec podkope mier [v regióne – red.]“.

Problém je v tom, že škody sa nemusia obmedzovať len na diplomaciu, tvrdí Soliman. Vojna v Gaze vyhnala z domovov viac ako milión Palestínčanov, ktorí našli útočisko na juhu enklávy v Rafahu na hraniciach s Egyptom. Zvýšená izraelská prítomnosť by tam mohla vyvolať ďalší strach a paniku medzi týmito masami, niečo, čo by ich mohlo prinútiť k násilnému prelomeniu hranice a zaplaveniu Egypta.

Prezident Sísí už označil takýto scenár za „červenú čiaru“ pre Egypt. Naznačil tiež, že jeho krajina by neváhala použiť silu, aby tomu zabránila.

„V takom prípade môže byť Egypt požiadaný o vojenskú akciu a zvýšenie síl na zabezpečenie hranice. Konflikt by to priviedlo do veľmi nebezpečnej a citlivej fázy a zvýšilo by to šance na kolíziu a konfrontáciu,“ varoval Soliman.

V Izraeli má Karmon tendenciu súhlasiť s týmto hodnotením. Chápe zložitosť problému, ale zostáva optimistický. „Práve teraz prebiehajú rokovania [medzi Izraelom, Egyptom a USA], ktorých cieľom je nájsť správny vzorec a zabezpečiť obnovenie stability,“ hovorí.