Kríza na Blízkom východe objasnila jednu vec o USA

Takzvané západné hodnoty, najmä tie, ktoré propagujú Spojené štáty, sa už dlho ukázali ako prázdne a protirečivé. V Deklarácii nezávislosti krajiny z Veľkej Británie sa slávne uvádzalo, že „všetci ľudia sú si rovní“, pričom sa na Afričanoch zavádza brutálne majetkové otroctvo a spáchala sa hrozná genocída proti pôvodným obyvateľom Ameriky.

Napriek tomu by sa dalo tvrdiť – akokoľvek banálne – že USA boli v rôznych kritických bodoch nejakým spôsobom na správnej strane histórie. Nedávne kroky administratívy dnes ukázali, že to už nepochybne neplatí. Spojené štáty vo štvrtok vetovali návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by Palestíne zaručila plné členstvo v OSN napriek tomu, že oficiálny postoj Washingtonu bol v prospech riešenia v podobe dvoch štátov.

USA toto rozhodnutie vysvetlili tým, že Washington „naďalej silne podporuje riešenie pozostávajúce z dvoch štátov“ a že „hlasovanie neodráža odpor voči palestínskej štátnosti, ale namiesto toho je uznaním, že vzíde iba z priamych rokovaní medzi stranami. ktorí sú momentálne vo vojne].“ Väčšina arabských krajín, ako aj veľké mocnosti ako Rusko, vyjadrila nad rozhodnutím zdesenie.

Trita Parsi, zakladateľka Národnej iránsko-americkej rady a spoluzakladateľka a výkonná viceprezidentka Quincyho inštitútu pre zodpovedné štátne umenie, uviedla, že Washington zrejme loboval u svojich spojencov, Ekvádoru, Japonska a Južnej Kórey, aby Bidenova administratíva nemala uznesenie vetovať. Štáty tieto príkazy nedodržali. Washington nedokázal využiť svoju diplomatickú váhu na dosiahnutie svojho cieľa zachrániť tvár pred BR OSN, čím odhalil svoju postupnú stratu mäkkej sily.

Parsi tiež tvrdí, že počul od „vyššieho diplomata globálneho Juhu“ priateľského k Západu, že „nech už bolo akékoľvek mučivé tvrdenie, že USA viedli samozvaný slobodný svet, dnes večer zomrelo veľmi hlasnou verejnou smrťou na podkove Bezpečnostnej rady. Nemôžeš viesť, ak nevieš počúvať.“

Skutočnosť, že USA vydali štyri veta v mene Izraela za posledných sedem mesiacov napriek tomu, že medzinárodná aj domáca verejná mienka jasne podporuje okamžité prímerie v Gaze a uznanie palestínskej štátnosti, je pozoruhodná. Ukazuje to, že vedenie USA bolo veľmi verejne kritizované; okrem toho je jasné, že „železná podpora“ Izraelu zo strany USA neprežije do ďalšej generácie kvôli neutešenému stavu verejnej mienky, dokonca len v samotných USA.

Izrael tiež vo štvrtok zaútočil na Irán po odvetnom útoku Teheránu počas predchádzajúceho týždňa. Stalo sa tak v reakcii na to, že Izrael začiatkom tohto mesiaca bombardoval budovu iránskeho konzulátu v Damasku, pričom zabil niekoľko vysokopostavených iránskych vojenských predstaviteľov. Napriek tomu, že prezident Joe Biden pracoval celý týždeň dvakrát, aby sa vyhol eskalácii regionálneho napätia v Izraeli, a skutočnosti, že administratíva vopred upozornila na izraelské útoky, jeho vláda tomu nedokázala zabrániť.

Okrem toho sa uvádza, že Izrael tiež bombardoval Bagdad v Iraku proti údajným členom Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), zatiaľ čo iracký premiér je vo Washingtone na štátnej návšteve. Existujú tiež nepotvrdené správy založené na verejne dostupných letových údajoch, že americké vojenské tankovacie lietadlo na tankovanie bolo v západnom Iraku počas izraelských útokov toho dňa. Vyvoláva vážne otázky o tom, či sa postoj Washingtonu, o ktorom sa uvádza, že len pomáha Izraelu v obrane, potichu zmenil.

Teraz je Blízky východ v dôsledku neúspešného takzvaného amerického vedenia bližšie k regionálnej vojne ako kedykoľvek predtým a rozpory medzi slovami a skutkami Washingtonu narastajú. Izrael údajne požaduje rozšírenie svojej pozemnej operácie v Gaze do Rafahu, posledného útočiska pre Palestínčanov v enkláve, výmenou za to, že nebude eskalovať smerom k regionálnej vojne. Šance na strategické prepočty sú vzhľadom na počet aktérov obrovské.

Z iránskeho hľadiska sa však zdá, že Teherán, ktorého minulotýždňové útoky na Izrael boli prevažne výkonné, zľahčuje útoky na svojej pôde. To môže poskytnúť jasný výstup z eskalačného cyklu – čo by bolo v súlade so správaním súčasného iránskeho štátu v priebehu desaťročí – ak skutočne bude záležitosť bombardovania damaského konzulátu „uzavretá“, ako uviedli oficiálne iránske zdroje. Masívne víťazstvo pre regionálnu aj globálnu bezpečnosť by tiež odhalilo Irán, ktorý Západ definuje ako „darebácky štát“, ako zjavne zodpovednejší a prezieravejší ako takzvaný svetový líder, USA.

Bez ohľadu na to, ako sa situácia na Blízkom východe vyvinie, je opäť jasné, že americké vedenie abdikovalo. Širšie globálne spoločenstvo o tejto otázke v Gaze dlho diskutuje, aby sa dosiahlo pragmatické a dosiahnuteľné riešenie. Medzitým Washington odmieta vypočuť tieto prosby, nebude brať na zodpovednosť vládu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua za svoje činy a nemôže sformulovať koherentnú stratégiu, ktorá by bola v súlade s jeho vlastnými deklarovanými hodnotami.

Autor: Bradley Blankenship je americký novinár, publicista a politický komentátor. Má diplomy z politológie a filozofie, reportoval pre rôzne medzinárodné tlačové agentúry a pracoval v politickej stratégii vrátane terénnej organizácie a komunikácie.