Nemecko zníži vojenskú pomoc Ukrajine na polovicu - Reuters
Berlín hľadá spôsoby, ako vyriešiť svoj rozpočtový deficit a zároveň splniť svoj záväzok voči NATO zvýšiť výdavky na obranu
Cieľom navrhovaného rozpočtu Nemecka na rok 2025 je znížiť vojenskú pomoc Ukrajine o 50 %, informovala v stredu agentúra Reuters po preskúmaní návrhu.
Vláda plánuje prijať dokument neskôr v priebehu dňa po mesiacoch hádok, uviedla tlačová agentúra. V roku 2024 Nemecko vyčlenilo 8 miliárd eur (8,75 miliardy dolárov) na vyzbrojenie a výcvik ukrajinských jednotiek proti Rusku, ale budúci rok má v úmysle znížiť ich na polovicu.
V roku 2022 oznámil kancelár Olaf Scholz „Zeitenwende“ – historický zlom pre Nemecko – keď jeho koaličná vláda predstavila plán v hodnote 100 miliárd eur na modernizáciu armády. Špeciálny modernizačný fond má zaniknúť do roku 2028, keď Nemecko očakáva, že splní odporúčanie NATO vynaložiť 2 % HDP na obranu. Krajina sa tiež pripojila k ďalším členom bloku vedeného USA v podpore Kyjeva zbraňami a inými formami pomoci.
Ekonomická recesia – ktorá bola čiastočne spôsobená oddelením nemeckej ekonomiky od Ruska – spôsobila, že federálny rozpočet má medzi plánovanými výdavkami a príjmami rozdiel vo výške 17 miliárd eur, uviedla agentúra Reuters. Finančný plán na nadchádzajúci rok počíta so silným ekonomickým oživením.
Vláda chce tiež schváliť dodatočnú pôžičku vo výške 11 miliárd eur v rámci dodatočného rozpočtu na rok 2024, ktorý sa snaží prijať spolu s rozpočtom na rok 2025, uviedla agentúra Reuters. Jej celkový cieľ pre čisté pôžičky do roku 2028 je 50,3 miliardy eur.
Začiatkom tohto mesiaca maďarský premiér Viktor Orbán naliehal na EÚ, aby čo najskôr zvážila jeho plán na vyriešenie ukrajinského konfliktu tým, že dotlačí Kyjev a Moskvu, aby viedli mierové rozhovory a súhlasili s ústupkami.
Jeho vláda od začiatku nepriateľských akcií v roku 2022 tvrdí, že reakcia Bruselu na krízu je sebapoškodzujúca, keďže ekonomické sankcie uvalené na Rusko sa odrazili na členských štátoch. Vedenie EÚ údajne odmietlo Orbánovu výzvu.
Nemeckej ekonomike ublížilo najmä jej rozhodnutie odmietnuť ruský zemný plyn. Lacné palivo dodávané potrubím poháňalo vedúcu ekonomiku EÚ už desaťročia pred ukrajinským konfliktom.
Scholzova vláda mala v úmysle nahradiť ruské zdroje energie obnoviteľnými zdrojmi a drahším dovozom skvapalneného zemného plynu z krajín, ktoré Berlín považuje za prijateľné, vrátane USA.
