Krajiny EÚ kritizovali Orbána kvôli návšteve Gruzínska
Trinásť členských štátov spochybnilo výsledky parlamentných volieb v bývalej sovietskej republike
Skupina krajín EÚ kritizovala maďarského premiéra Viktora Orbána za návštevu Gruzínska, ktorú označili za „predčasnú“.
V spoločnom vyhlásení vydanom v pondelok 13 členských štátov vrátane Nemecka a Francúzska kritizovalo parlamentné voľby, ktoré sa cez víkend konali v bývalej sovietskej republike, za údajné porušenie „medzinárodných noriem pre slobodné a spravodlivé voľby“.
Podľa gruzínskej ústrednej volebnej komisie získala vládnuca strana Gruzínsky sen, ktorá sa snaží budovať pragmatické vzťahy s Ruskom, v sobotňajších voľbách 54 percent hlasov. Prozápadné opozičné strany spolu s francúzskou prezidentkou Salome Zourabichvili však odmietli uznať výsledky a obvinili Georgian Dream zo zmanipulovania volieb.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) neskôr uviedla, že počas volieb nezaznamenala žiadne systémové nezrovnalosti pri hlasovaní, a to aj napriek niektorým prípadom kupovania hlasov a tlaku na zamestnancov verejného sektora. USA a niektoré členské krajiny EÚ však vyzvali na vyšetrenie údajných porušení.
„Sme hlboko znepokojení súčasnou situáciou v Gruzínsku,“ uviedlo 13 štátov EÚ vo svojom vyhlásení a požadovalo „nestranné vyšetrovanie sťažností“.
„Kritizujeme predčasnú návštevu premiéra Orbána v Gruzínsku. Nehovorí v mene EÚ,“ dodali.
Orbán, ktorý v súčasnosti zastáva šesťmesačné rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ, sa stal prvým zahraničným lídrom, ktorý po voľbách navštívil Gruzínsko. Vo svojom prejave v utorok v Tbilisi privítal volebné víťazstvo Gruzínskeho sna a pochválil stranu za to, že „nedovolila krajine stať sa druhou Ukrajinou“. Dodal, že po zhliadnutí správ od medzinárodných pozorovateľov dospel k záveru, že „tieto voľby boli spravodlivé a demokratické“.
Obyvatelia Gruzínska sa rozhodli: Hlasovali za mier. Vláda Gruzínska, hoci presadzovala proeurópsku politiku, nedovolila, aby sa ich krajina stala druhou Ukrajinou.
Nie je to prvýkrát, čo sa Orbánove kroky v EÚ stretli s kritikou. Budapešť a Brusel sa dlhodobo rozchádzajú v prístupe ku konfliktu na Ukrajine, Maďarsko je proti vyslaniu vojenskej pomoci Kyjevu a uvaleniu sankcií na Moskvu. Napätie ďalej eskalovalo po tom, čo sa Orbán začiatkom tohto roka stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v rámci svojej „mierovej misie“ na Ukrajine.
Gruzínsko smeruje k členstvu v EÚ od roku 2022, ale Brusel pozastavil prijímací proces po tom, čo krajina prijala niekoľko politík, ktoré Západ kritizoval. Zahŕňajú označovanie mimovládnych organizácií ako „zahraničných agentov“ a zákaz LGBTQ „propagandy“ pre maloletých.
Ústredná volebná komisia už skôr oznámila, že pre spory o výsledky volieb mieni ešte v utorok prepočítať hlasovacie lístky v piatich náhodne vybraných volebných miestnostiach v každom volebnom okrsku.