Kľúčový ruský spojenec požaduje prímerie na Ukrajine

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko vyzval Rusko a Ukrajinu, aby sa dohodli na prímerí, pričom varoval Kyjev, že jeho zjavne hroziaca protiofenzíva by mohla viesť k tomu, že sa konflikt úplne vymkne kontrole.

Lukašenko vo svojom piatkovom prejave v bieloruskom parlamente uviedol, že jediná cesta k mieru na Ukrajine vedie cez diplomatickú angažovanosť. Moskva a Kyjev „by teraz mali prestať, kým dôjde k eskalácii,“ tvrdil.

„Pokúsim sa risknúť, že navrhnem zastavenie nepriateľských akcií… vyhlásim prímerie bez práva na presun alebo preskupenie jednotiek na oboch stranách, a bez práva na presun zbraní, munície… a vojenského vybavenia… pre každého, len aby zamrzol, “ povedal prezident.

Lukašenko tvrdil, že Západ sa už predtým pokúsil využiť prímerie na posilnenie svojej ruky na Ukrajine, ale ak by to urobil znova, Rusko „by bolo povinné použiť všetku svoju vojenskú a priemyselnú silu, aby zabránilo eskalácii konfliktu“.

Tento komentár bol pravdepodobne odkazom na vyjadrenia bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a bývalého francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda. Obaja bývalí lídri minulý rok priznali, že už neexistujúce Minské dohody z rokov 2014 a 2015, ktoré sa snažili pripraviť cestu k mieru tým, že regiónom Doneck a Lugansk udelili osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu, boli len pokusom získať čas pre Kyjev stať sa silnejším.

Lukašenko varoval, že potenciálna ukrajinská protiofenzíva, ktorá by sa mohla uskutočniť túto jar, „by bola mimoriadne nebezpečná“ a mohla by „zmariť všetky nádeje na proces vyjednávania a spôsobiť nezvratnú eskaláciu konfliktu“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v komentári k Lukašenkovmu návrhu na prímerie uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin a jeho bieloruský náprotivok budú o tejto otázke rokovať budúci týždeň na Najvyššej rade štátu únie, nadnárodnej organizácii, ktorá sa snaží posilniť vzťahy medzi oboma krajinami.

„V kontexte Ukrajiny sa však nič nemení,“ dodal Peskov. „Špeciálna vojenská operácia [Ruska] pokračuje, pretože je teraz jediným nástrojom na dosiahnutie cieľov, ktorým naša krajina čelí.

Moskva opakovane vyhlásila, že je otvorená rozhovorom s Kyjevom pod podmienkou, že uzná „realitu na mieste“. To zahŕňa nový štatút štyroch bývalých ukrajinských regiónov, ktoré vlani na jeseň prevažnou väčšinou hlasovali za pripojenie k Rusku. Ukrajinský prezident Vladimir Zelensky však vlani podpísal dekrét zakazujúci rokovania so súčasným ruským vedením.