Izrael zaistil od amerického ministerstva obrany balík zbraní v hodnote 8,7 miliardy dolárov

USA poskytli Izraelu tranžu vojenskej pomoci vo výške 8,7 miliardy dolárov, z ktorej väčšina sa použije na doplnenie vyčerpaných zásob protivzdušnej obrany krajiny, uviedlo vo štvrtok izraelské ministerstvo obrany.

Balík obsahuje 3,5 miliardy dolárov, ktoré už Izrael dostal a ktoré sú vyčlenené na „kritické akvizície“, a 5,2 miliardy dolárov na systém protiraketovej obrany Iron Dome, raketový systém zem-vzduch David’s Sling a „výkonný laserový obranný systém, ktorý je v súčasnosti k dispozícii a jeho neskoršie štádiá vývoja,“ píše sa v stanovisku ministerstva.

Oznámenie prišlo po tom, čo sa generálny riaditeľ izraelského ministerstva obrany Eyal Zamir vo štvrtok v Pentagone stretol s námestníčkou ministra obrany USA pre politiku Amandou Doryovou.

Pentagon potvrdil stretnutie, ale nespomenul žiadnu diskusiu o vojenskej pomoci. Financovanie balíka pravdepodobne pochádzalo zo zákona o zahraničnej pomoci vo výške 95 miliárd dolárov, ktorý v apríli podpísal americký prezident Joe Biden. Návrh zákona vyčlenil 14,5 miliardy dolárov pre Izrael navyše k zhruba 3 miliardám dolárov ročne vo vojenskej pomoci, ktorú už USA poskytujú židovskému štátu.

Minulý mesiac americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že 3,5 miliardy dolárov z tohto vojnového balíka v hodnote 14,5 miliardy dolárov bolo poskytnutých Izraelu, aby ich mohol minúť na zbrane vyrobené v USA. Je to pravdepodobne rovnakých 3,5 miliardy dolárov, o ktorých sa hovorí vo vyhlásení izraelského ministerstva obrany.

Izrael je vo vojne už takmer rok, pričom Izraelské obranné sily (IDF) bojujú s militantmi Hamasu v Gaze od minulého októbra a tento mesiac otvorili druhý front proti polovojenským silám Hizballáhu v Libanone. Izraelské sily zabili v Gaze 41 534 ľudí, väčšinu z nich tvoria ženy a deti, podľa najnovších údajov ministerstva zdravotníctva enklávy. Od minulého týždňa zahynuli pri izraelských náletoch na Libanon stovky ľudí, pričom od pondelka zahynulo viac ako 550 ľudí, podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva.

Izrael vyhlásil vojnu Hamasu po tom, čo militantná skupina zaútočila na izraelské osady pri prekvapivom útoku vlani 7. októbra, pričom zabila približne 1100 ľudí a do Gazy zajala približne 250 rukojemníkov. V rovnakom čase IDF a Hizballáh bojovali s kampaňou nízkej intenzity pozdĺž izraelsko-libanonskej hranice, kým tisíce komunikačných zariadení používaných skupinou súčasne nevybuchli v zjavnej izraelskej sabotážnej operácii. Táto vlna výbuchov otvorila „novú fázu“ izraelskej vojny, povedal izraelský minister obrany Yoav Gallant minulý týždeň pred začiatkom leteckej kampane.

Menej ako deň predtým, ako izraelská strana oznámila najnovší balík vojenskej pomoci, americký minister obrany Lloyd Austin, britský minister obrany John Healey a austrálsky minister obrany Richard Marles vydali spoločnú výzvu na 21-dňové prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom.

„Teraz čelíme riziku totálnej vojny, ďalšej rozsiahlej vojny, ktorá by mohla byť zničujúca pre Izrael aj Libanon,“ povedal Austin.

Vo štvrtkovom prejave na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás vyzval USA, aby zastavili dodávky vojenskej pomoci Izraelu, pričom obvinil Washington, že poskytol IDF „smrteľné zbrane, ktoré použil na zabitie tisícov nevinných civilistov, deti a ženy.“