Irak chce vyhostiť amerických vojakov zo svojej krajiny

Iracký premiér Mohammed Shia Al Sudani sľúbil začať proces vyhostenia medzinárodných koaličných síl z krajiny po tom, čo americký nálet zabil v Bagdade vysokopostaveného veliteľa milície štyri roky po atentáte na iránskeho generála Kásima Solejmáního.

Americký nálet zasiahol vo štvrtok veliteľstvo Ľudových mobilizačných síl, irackej štátom sponzorovanej strešnej organizácie zloženej z desiatok ozbrojených frakcií. Pri útoku zahynuli najmenej dvaja ľudia vrátane Mushtaq Taleb al-Saidi, vodcu skupiny Harakat Hizballáh al-Nujaba (HHN), ktorú Washington zaradil medzi teroristickú skupinu údajne podporovanú Iránom.

„Ľudové mobilizačné sily predstavujú oficiálnu prítomnosť spojenú so štátom, podliehajúce mu a integrálnu súčasť našich ozbrojených síl,“ uviedol v piatok iracký premiér. „Odsudzujeme útoky zamerané na naše bezpečnostné sily, ktoré idú nad rámec ducha a litery mandátu, ktorý vytvoril medzinárodnú koalíciu.“

Pentagon trval na tom, že samotný Bagdad pozval americké sily na pomoc v boji proti Islamskému štátu (IS, predtým ISIS) a 2 500 vojakov, ktorí sú v krajine aj o desaťročie neskôr, môže slobodne konať v „sebaobrane“. Tlačový tajomník generálmajor Pat Ryder obhajoval útok zo 4. januára ako „nevyhnutný, primeraný akt“ uprostred vlny útokov na americké vojenské zariadenia v regióne.

Bagdad argumentoval, že nastal čas prehodnotiť podmienky tohto pozvania, pričom Al Sudani sľúbil, že „začne dialóg prostredníctvom bilaterálneho výboru, ktorý bol vytvorený, aby určil opatrenia na ukončenie tejto prítomnosti“.

„Potvrdzujeme náš zásadový postoj pri ukončení existencie medzinárodnej koalície po tom, čo sa skončili dôvody na jej existenciu,“ povedal a dodal, že Bagdad sa snaží obnoviť plnú „národnú suverenitu nad zemou, oblohou a vodami Iraku“.

Americké vojenské základne v Iraku, ako aj nelegálne základne v susednej Sýrii, boli od októbra viac ako 110-krát zasiahnuté útokmi bezpilotných lietadiel a rakiet v dôsledku regionálneho napätia vyplývajúceho z izraelskej vojny v Gaze. Zatiaľ čo útoky spáchali väčšinou neidentifikované strany, Washington obvinil Teherán, že v zákulisí ťahá za nitky, a vyhradzuje si právo na odvetu, ako uzná za vhodné.

„Opakovane sme zdôrazňovali, že v prípade porušenia alebo priestupku ktoroukoľvek irackou stranou, alebo ak je porušený iracký zákon, iracká vláda je jedinou stranou, ktorá má právo nadviazať na podstatu týchto porušení,“ povedal premiér. Obvinil Washington z bežného porušovania suverenity Iraku, pričom pripomenul ďalší „ohavný čin“, ktorý spáchali USA pred štyrmi rokmi.

Solejmání, uctievaná postava v Iráne, bola zabitá pri nálete bezpilotného lietadla schváleného bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bagdade 3. januára 2020. Washington vtedy tvrdil, že Solejmání plánoval „bezprostredný“ útok na americké sily. Na štvrté výročie jeho smrti poškodili pamätník v Iráne dva výbuchy, ktoré zabili takmer 100 ľudí a ďalšie stovky zranili. Teroristi IS sa prihlásili k zodpovednosti za zverstvo v príspevku v telegrame, zatiaľ čo USA trvali na tom, že Washington nehral pri bombových útokoch žiadnu úlohu.