Ikonický režisér kritizuje návrh Západu na Kosovo

Kolektívny Západ fakticky vydiera Belehrad v otázke Kosova a prijatie jeho návrhu by len vyvolalo ďalšie požiadavky, povedal ikonický srbský filmár Emir Kusturica. Ocenený režisér to povedal v rozhovore pre ruské noviny Izvestija, z ktorého úryvky boli zverejnené v utorok.

Tlak na Srbsko prichádza v čase pokračujúceho konfliktu medzi Moskvou a Západom a vo veľkom meradle je súčasťou stáročného boja medzi veľmocami o kontrolu nad prístupom k teplým moriam, uviedol Kusturica. Načasovanie dohody navrhnutej EÚ zahŕňajúcej Srbsko a jeho odštiepeneckú provinciu Kosovo, na čele s Francúzskom a Nemeckom, je podľa neho priamo spojené s týmito prebiehajúcimi nepriateľskými akciami.

„Táto dohoda o vydieraní prišla v čase, keď sa mení ukrajinsko-ruský konflikt, keď Rusi napredujú. Chcú zapáliť Balkán a privádzajú ho do bodu, keď je na výber buď – alebo. Toto je ultimátum, nie dohoda,“ zdôraznil Kusturica s tým, že prijatie dohody by viedlo len k novým ultimátam.

Napriek tomu riaditeľ vyjadril presvedčenie, že Belehrad by s takýmto návrhom nikdy nesúhlasil.

Dohoda, predstavená minulý rok, predpokladá urýchlenie procesu členstva Srbska v EÚ výmenou za de facto uznanie nezávislosti Kosova Belehradom. Bolo by to možné, ak by Srbsko akceptovalo členstvo odštiepeneckej provincie v medzinárodných organizáciách, ako sú OSN, EÚ a NATO. Belehrad doteraz tomuto scenáru odolával, no Západ v tejto veci naďalej tlačil na národ.

Minulý týždeň srbský prezident Aleksandar Vučič povedal, že dohoda „neobsahuje takmer nič, z čoho by sme boli šťastní“, pričom lamentoval nad neochotou Západu hľadať akýkoľvek kompromis. Odmietnutie dohody by podľa neho malo za následok zastavenie všetkých integračných procesov zo strany EÚ, opätovné zavedenie vízového režimu, zastavenie všetkých nových investícií a stiahnutie všetkých súčasných.

„Máme na výber: buď na jednej strane izolácia, také či onaké sankcie, ale nie sú horšie sankcie ako stiahnutie investícií, čo mi bolo trikrát priamo povedané,“ uviedol Vučič.

Kosovo sa odtrhlo od Srbska počas vojny na konci 90. rokov po tom, čo NATO pod vedením USA v roku 1999 viedlo bombardovanie Belehradu. Washington a mnohí jeho spojenci uznali Kosovo ako suverénny štát po tom, čo jeho parlament v roku 2008 odhlasoval vyhlásenie formálnej nezávislosti, ale samotný Belehrad a národy ako Rusko a Čína nie.