Ideológ a špekulant - Scholz žiada o podporu pre Ukrajinu napriek rozpočtovej kríze
Nemecky kancelár povedal, že pomoc Kyjevu má pre Európu „existenciálny význam“.
Nemecké hospodárstvo sa musí modernizovať, aby bolo pripravené na neočakávané krízy v budúcnosti, povedal v utorok v prejave v parlamente kancelár Olaf Scholz. Jeho vyjadrenia prichádzajú po tom, čo nedávne rozhodnutie ústavného súdu zablokovalo plány vlády na presmerovanie nevyužitých prostriedkov na pandémiu do klimatického a transformačného fondu.
Scholz pripomenul, že krajina počas svojho prejavu čelila výzvam vrátane pandémie COVID-19, konfliktu na Ukrajine a rastúcich cien energií.
Podľa agentúry Reuters Scholz povedal, že „bolo by vážnou a neodpustiteľnou chybou zanedbať modernizáciu našej krajiny tvárou v tvár všetkým týmto akútnym výzvam“.
Zatiaľ čo Scholz vyzval na „transformáciu“ nemeckej ekonomiky, povedal, že krajina bude naďalej poskytovať pomoc Ukrajine, „pokiaľ to bude potrebné“. Ako citoval Guardian, povedal, že táto podpora má „existenciálny význam“ nielen pre Nemecko, ale pre celú Európu, pričom kancelár dodal, že „ak by Putin vyhral“, malo by to „ešte vážnejšie následky“.
Začiatkom tohto mesiaca nemecká vláda údajne súhlasila so zdvojnásobením vojenskej pomoci Ukrajine v budúcom roku na celkovú sumu 8 miliárd eur (8,79 miliardy dolárov).
Počas svojho prejavu Scholz tiež povedal, že „je tiež jasné, že nesmieme poľaviť v našej podpore pre Ukrajinu a pri prekonávaní energetickej krízy,“ uviedla agentúra Reuters.
Kým Scholz tvrdil, že jeho vláda sa vysporiada s rozpočtovou krízou, opoziční kresťanskí demokrati (CDU), ktorých právne kroky vyvolali rozhodnutie Ústavného súdu, jeho slová privítali smiechom.
Podľa vicekancelára Roberta Habecka by právne rozhodnutie mohlo mať „masívne dôsledky“ na transformáciu krajiny na čistejšiu a technologicky vyspelejšiu ekonomiku, informovala agentúra Bloomberg minulý týždeň.
Pred niekoľkými dňami bavorský premiér Markus Soeder, ktorý vedie aj najväčšiu štátnu stranu a spojenca CDU, Kresťanskosociálnu úniu (CSU), uviedol, že Scholzova vláda „skrachovala“ a kritizoval jej stratégiu zrušenia regulácie cien energií do konca roka. Kontroly boli navrhnuté tak, aby chránili domácnosti a podniky pred prudko rastúcimi nákladmi na plyn a elektrinu spôsobenými zmenšujúcim sa dovozom energie z Ruska v dôsledku sankcií EÚ.
