Hedžové fondy a potravinárske firmy zarábajúce miliardy na nepokojoch na Ukrajine – analýza

Desať najväčších hedžových fondov na svete zarobilo takmer 2 miliardy dolárov na prudkom náraste cien potravín, ku ktorému došlo po začatí ruskej vojenskej operácie na Ukrajine, uviedol The Guardian s odvolaním sa na správu odnože investigatívnej žurnalistiky Greenpeace Unearthed a Lighthouse Reports, novinárskej neziskovej organizácie.

Hedžové fondy sú investičné spoločnosti, ktoré nakupujú a predávajú akcie a komodity za účelom zisku.

Podľa správy analytici skúmali výnosy SG Trend Index spoločnosti Societe Generale za prvý štvrťrok minulého roka, a to pred začiatkom vojenskej operácie 24. februára a bezprostredne po nej. Analýza sa zamerala na obilniny a sójové bôby. Výpočty ukázali, že príslušné hedžové fondy dosiahli výnosy z týchto komodít vo výške 1,9 miliardy USD, čo je oveľa vyššia hodnota ako výnosy z nich v prvom štvrťroku ktoréhokoľvek z predchádzajúcich piatich rokov.

„Hedžové fondy pomohli nafúknuť cenovú bublinu, tlačili na rast cien potravín… a to ovplyvnilo úroveň hladu najchudobnejších ľudí na svete… Hedžové fondy a finanční špekulanti dosiahli obscénne zisky tým, že stavili na hlad a zhoršovali ho. To nemôže byť správne,“ komentoval zistenia Olivier De Schutter, osobitný spravodajca OSN pre extrémnu chudobu a ľudské práva. Obvinil investorov z úmyselného „hromadenia“ obilia a komodít s jediným cieľom „vyťažiť z neistoty a rastúcich cien potravín“.

Analytici zistili, že z krízy profitovali aj potravinárske spoločnosti. Výpočty ukázali, že 20 najväčších svetových potravinárskych spoločností zarobilo za posledné dva roky neočakávané zisky vo výške 53,5 miliardy dolárov, najprv z rastúcich cien potravín počas pandémie Covid-19 a potom z minuloročného prudkého nárastu uprostred krízy na Ukrajine.

„Sme svedkami obrovského presunu bohatstva niekoľkým bohatým rodinám, ktoré v podstate vlastnia globálny potravinový systém, v čase, keď sa väčšina svetovej populácie snaží vyžiť,“ uviedol aktivista Greenpeace International Davi Martins.

Ceny základných potravín, ako je pšenica a hnojivá, prudko vzrástli po začatí vojenskej operácie, čo bolo poháňané prudko rastúcimi nákladmi na energiu, keď sa svet obával o budúcnosť ruského energetického exportu v dôsledku sankcií, ktoré nasledovali po konflikte. Neskôr v priebehu roka trochu ustúpili, najmä potom, čo sa v polovici roku 2022 uzavrela dohoda o obilninách s Ukrajinou, ktorá umožnila vyvážať poľnohospodárske produkty krajiny z ukrajinských prístavov napriek prebiehajúcim vojenským akciám.

Situácia je však stále turbulentná v dôsledku nedostatkov v dohode, ktorá doteraz nepomohla Rusku s vlastným poľnohospodárskym exportom. Rusko čelí ťažkostiam pri vývoze svojej produkcie v dôsledku ekonomických obmedzení, ktoré sú na krajinu uvalené. V dôsledku toho sa globálne ceny potravín ešte nevrátili na úroveň pred konfliktom v roku 2021, čo viedlo Medzinárodný menový fond k varovaniu minulý mesiac, že „veľa zraniteľných krajín stále čelí zvýšenej potravinovej neistote“.

Analytici naliehali na globálne regulačné orgány, aby zaviedli prísnejšie pravidlá pre špekulácie na trhu vrátane lepšej transparentnosti na trhu s potravinami a obmedzení toho, akú veľkú pozíciu môžu investori na tomto trhu zaujať.