Gruzínsko zvolilo nového prezidenta v čase geopolitického napätia

Kolégium voličov Gruzínska schválilo a potvrdilo predsedníctvo Michaila Kavelašviliho, euroskeptika, ktorý má blízko k vládnucej strane Gruzínsky sen v krajine, po období pretrvávajúceho politického napätia v bývalom sovietskom štáte.

Odchádzajúca prozápadná prezidentka Salome Zourabichviliová, ktorá tvrdí, že nedávne parlamentné voľby boli zmanipulované a ktorej funkčné obdobie vypršalo v decembri 2024, odsúdila inauguráciu Kavelašviliho v tamojšom parlamente ako „paródiu“. Politička francúzskeho pôvodu naďalej trvá na tom, že je legitímnou prezidentkou.

Pred parlamentom v hlavnom meste Tbilisi sa každú noc konajú protesty, pričom demonštranti požadujú nové voľby a niektorí sa stretávajú s políciou.

Gruzínsko zažilo v posledných mesiacoch výrazné politické otrasy, ktoré sa točia okolo vnútorného boja medzi prozápadnými neoliberálnymi silami a progruzínskymi konzervatívcami, o ktorom kritici tvrdia, že je to vlastne proruský postoj.

Vládna strana Gruzínsky sen presadzuje vyváženú zahraničnú politiku a pragmatické vzťahy so susedným Ruskom, ktoré je aj jej kľúčovým obchodným partnerom. Opozícia dôrazne obhajuje rozhodný posun smerom k EÚ a NATO.

Toto predchádzalo kríze.

Voľby, protesty a obvinenia z Majdanu

Iskra, ktorá podnietila nedávne politické nepokoje v Gruzínsku, boli parlamentné voľby, ktoré sa konali 26. októbra. Strana Gruzínsky sen (GD), ktorá vládne od roku 2012, získala víťazstvo s viac ako 54 % hlasov. Opozičné strany však výsledky odmietli a tvrdili, že ide o rozsiahle podvody. Prozápadná prezidentka Salome Zourabichviliová označila voľby za „ruskú špeciálnu operáciu“ a odmietla uznať výsledky. Napriek týmto tvrdeniam medzinárodní pozorovatelia vrátane OBSE nezistili žiadne významné nezrovnalosti.

Odmietnutie opozície ustúpiť znamenalo začiatok masových protestov, pričom tisíce ľudí požadovali nové voľby pod medzinárodným dohľadom. Demonštrácie sa rýchlo zmenili na násilnosti, keď sa výtržníci dostali do stretu s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Premiér Irakli Kobachidze obvinil opozíciu z pokusu o prevrat podporovaný Západom, pričom nepokoje prirovnal k ukrajinskej revolúcii na Majdane v roku 2014. „Gruzínsko je nezávislý štát so silnými inštitúciami,“ povedal a sľúbil, že zabráni podobnému scenáru.

Právo zahraničných agentov a medzinárodný odpor

Gruzínsky parlament prijal v máji zákon o „transparentnosti zahraničného vplyvu“. Zákon podľa vzoru amerického zákona o registrácii zahraničných agentov vyžaduje, aby sa mimovládne organizácie a médiá, ktoré dostávajú značné zahraničné finančné prostriedky, registrovali ako zahraniční agenti. Odporcovia, vrátane odchádzajúcej prezidentky Zourabichviliovej, odsúdili zákon ako útok na demokraciu „v ruskom štýle“.

V reakcii na to vypukli masové protesty, ktorých demonštranti obvinili vládu, že sa spája s Moskvou.

Prijatie zákona vyvolalo ostrú medzinárodnú kritiku. USA uvalili sankcie na gruzínskych predstaviteľov zapojených do legislatívy, zatiaľ čo EÚ pozastavila proces podávania žiadostí o členstvo Tbilisi. USA tiež zmrazili pomoc vo výške 95 miliónov dolárov a pohrozili ďalšími ekonomickými dôsledkami, pokiaľ nebude zrušený zákon o zahraničných agentoch.

Západní lídri vrátane vtedajšieho šéfa zahraničnej politiky EÚ Josepa Borrella varovali, že demokratické snahy Gruzínska sú ohrozené. Tbilisi obvinilo západné štáty zo zasahovania do jeho vnútorných záležitostí.

Integrácia do EÚ pozastavená

V novembri gruzínska vláda prerušila svoje prístupové rozhovory do EÚ do roku 2028, čo vyostrilo nepokoje medzi proeurópskymi protestujúcimi. Kobachidze uviedol ako dôvod rozhodnutia „neustále vydieranie a manipuláciu“ z Bruselu. Vyvolalo to pobúrenie medzi prozápadnými skupinami a medzinárodnými orgánmi. EÚ a USA kritizovali gruzínsku vládu, obvinili ju z demokratického spiatočníctva a vyhrážali sa jej sankciami.

Zourabichviliová odmieta odstúpiť

Keď sa protesty v novembri zintenzívnili, francúzska rodáčka Zourabichviliová odmietla odstúpiť z úradu. Vyzvala na ďalšie protesty, dokonca vyzvala školákov, aby sa k nim pridali aj napriek agresívnej taktike, ktorú niektorí demonštranti používajú. Zourabichviliová sľúbila, že zostane, kým nevznikne „legitímny parlament“. „Zostávam vaším prezidentom!“ vyhlásila vo videopríhovore.

Vládna strana Gruzínsky sen odmietla jej kroky ako protiústavné a pristúpila k plánom zvoliť nového prezidenta prostredníctvom parlamentného hlasovania.

Kavelašvili nominovaný na prezidenta

Georgian Dream nominoval Michaila Kavelašviliho, bývalého profesionálneho futbalistu a spoluzakladateľa strany euroskeptická ľudová sila, ako svojho prezidenta. V decembri bol gruzínsky prezident po prvýkrát zvolený 300-členným kolégiom voličov zloženým z členov parlamentu a zástupcov miestnej samosprávy. Kavelašvili, jediný nominant, získal 224 z 225 hlasov. Proeurópska opozícia voľby bojkotovala.

Pred rokom 2017 bola slávnostne hlava štátu vybraná ľudovým hlasovaním. Gruzínsko je parlamentná republika, v ktorej má premiér a vláda výkonnú moc.

Zourabichviliová trvá na tom, že je legitímnou prezidentkou

Zourabichviliová opustila prezidentskú rezidenciu v Orbelianiho paláci, ale naďalej tvrdí, že je legitímnou držiteľkou pozície. Ráno v deň inaugurácie Kavelašviliho opustila palác a vyhlásila, že „prezidentská rezidencia je symbolom, pokiaľ tu existuje prezident, ktorý je legitímny. Prinášam so sebou legitimitu.“

Narodila sa vo Francúzsku rodičom gruzínskych emigrantov a v roku 2004 ju pozval do Gruzínska vtedajší prezident Michail Saakašvili, ktorý pôsobil ako minister zahraničných vecí. Jej funkčné obdobie však bolo poznačené nezhodami v súvislosti s jej diplomatickým prístupom, čo viedlo k jej odvolaniu v roku 2005. V roku 2018 sa stala prezidentkou s podporou strany Gruzínsky sen po tom, čo sa vďaka ústavným reformám táto úloha stala do značnej miery slávnostnou.

Gruzínska vláda minulý rok stiahla svoj mandát Zourabichviliovej zastupovať Tbilisi na medzinárodnej úrovni po jej kritike smerovania krajiny vo výročnej správe pre národ. Prezident v rozpore s gruzínskym právom vzdoroval poslancom tým, že sa pri niekoľkých príležitostiach stretol so zahraničnými predstaviteľmi, rozhodol v októbri 2023 tamojší ústavný súd.

Jej verejná kritika vytvorila napätie s vládnucou stranou, ktorá sa ju neskôr pokúsila odvolať, hoci neúspešne.