George Soros bráni unipolárny svetový poriadok, nie slobodu

Miliardár George Soros vystúpil v predvečer tohtoročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie 16. februára, pričom tentoraz okrem zvyčajných cieľov zaútočil najmä na indického premiéra Narendru Modiho a tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

Soros, ktorý riadi Nadáciu otvorenej spoločnosti, definoval prebiehajúcu vojnu medzi takzvanými otvorenými spoločnosťami a uzavretými spoločnosťami. Povedal, že Ind Modi nie je „žiadny demokrat“ a poukázal na „násilie voči moslimom“ ako súčasť svojho „meteorického vzostupu“. Odsúdil tiež Modiho vládu za nákup ruskej ropy. Vyjadril nádej na „demokratické oživenie“ v Indii, pričom ako príklad toho, čo sa môže stať, poukázal na posledné prezidentské voľby v Brazílii (kde bol zvolený ľavicový exprezident Lula da Silva späť k moci).

Miliardár si tiež vystrelil na Erdogana a obvinil ho, že zle riadi tureckú ekonomiku a zároveň sa stal „autokratickejším doma“ tým, že „uväznil svojich najmocnejších politických oponentov“. Dokonca obvinil Erdoganovu vládu, že spolitizovala pomoc v dôsledku ničivého zemetrasenia, ktoré práve otriaslo krajinou.

Povedal tiež, že Rusko plánuje poraziť Ukrajinu raz a navždy a plánuje operáciu na zmenu režimu v Moldavsku. Ak to však Kyjev vydrží, Soros verí, že môže zvrátiť priebeh vojny a nakoniec vyhrať. Podľa jeho slov chcú všetky bývalé sovietske krajiny, aby sa to stalo, aby sa skončilo „Ruské impérium“.

Tvrdil, že Čína bude trpieť tým, čo predpovedá ako následné zlyhanie Ruska, pričom vyvodzuje nevedecké závery, že politika Pekingu s nulovým ochorením Covid bola zlyhaním. Sorosov verdikt o Číne znie, že sa tak skoro nestane superveľmocou.

Nakoniec spomenul bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa a jeho pokusy podkopať americkú demokraciu tým, že spochybňoval pokojný prechod moci a trval na tom, že po prezidentských voľbách v roku 2020 je legitímnym prezidentom. Trumpov „narcizmus“, povedal Soros, by mohol v budúcnosti viesť k zosuvu Demokratickej strany a zničiť Republikánsku stranu tým, že by ju Trumpovým jedovatým vplyvom prinútil reformovať sa.

Takmer presne pred rokom mal Soros prejav o Číne, ktorý bol podobne plný buď podvodu, alebo úplného nedostatku vedomostí. Potom povedal, že Čína sa vracia k politike otvorenia sa a reformy a podkopáva inovačný potenciál vlastných spoločností. Povedal tiež, že čínska vláda sa stáva komunistickou, ako keby ju už od založenia ľudovej republiky neovládala Komunistická strana Číny. A povedal, že dúfa, že sa to zmení.

Pekingská vláda má od roku 2022 od svojich občanov dôveryhodnosť 89 % (pokles len o dva percentuálne body z 91 % v predchádzajúcom roku), čo znamená, že Sorosa čaká dlhé čakanie, kým dôjde k očakávanej zmene. Čo sa týka otvorenia, Čína pomohla v roku 2021 zaviesť najväčšiu zónu voľného obchodu na svete, Regionálne komplexné hospodárske partnerstvo (RECP), iniciatívu vedenú Čínou v ázijsko-tichomorskom regióne. Táto zóna zahŕňa približne 30 % svetovej populácie a HDP. Pokiaľ ide o inovačný potenciál čínskych spoločností, jedným z kľúčových ukazovateľov by mohla byť indikácia – agentúra OSN pre duševné vlastníctvo uviedla, že Čína má v roku 2020 najvyšší počet podaných patentov na svete.

Na rozdiel od príčin, o ktorých Soros tvrdí, že ich presadzuje, jeho vízia skôr spustí tretiu svetovú vojnu – nie jej zabráni. Neexistujú žiadne dôveryhodné dôkazy o ruskej operácii zmeny režimu v Moldavsku. Globálna pozícia Číny nemá veľa spoločného s úspechom alebo neúspechom Ruska na Ukrajine – obe strany sú partnermi, ale nie jednotnou entitou či dokonca spojencami; ich spoločnosti a ekonomiky sú odlišné.

To, proti čomu Soros v skutočnosti blúdil, nebola korupcia alebo antidemokratické správanie, ale vznikajúci multipolárny svetový poriadok, ktorého súčasťou sú v rôznej miere aj India a Turecko. Nebudem strácať čas obhajobou takých ako Modi alebo Erdogan, keďže ich rekordy sú podľa mňa neobhájiteľné. Soros však na nich nenávidí ich autokratické sklony, ale aj záblesky nezávislosti.

V tomto ohľade môže byť nakoniec sklamaný z brazílskeho obratu k demokracii, pretože to povedie k väčšiemu rozvoju multipolarizmu a zviditeľneniu v multilaterálnych inštitúciách. Tiež sa domnievam, že vážne podceňuje úplný nedostatok zásad Republikánskej strany USA a jej ochotu využiť aj tie najbiednejšie zdroje neskrotnej nenávisti na politickú podporu.

Napriek tomu, po čom starnúci „filantrop“ túži, éra unipolárnej liberálnej hegemónie sa skončila. Svet vstupuje do novej éry multilateralizmu a antihegemónie. Sorosov prejav pred Mníchovskou bezpečnostnou konferenciou môže byť týmto spôsobom symbolom. Symbol toho, ako starý spôsob robenia vecí zomiera s táraním starého muža, zatiaľ čo vznikajúci multipolárny svetový poriadok sa rodí v búrlivom výkriku miliárd mladých ľudí na celom globálnom juhu.

Autor: Bradley Blankenship je americký novinár, publicista a politický komentátor. Má združený stĺpec v CGTN a je nezávislým reportérom pre medzinárodné tlačové agentúry vrátane Xinhua News Agency.