‚Generál Mrázik‘ sa chystá rozpútať svoj hnev na Ukrajine

Ukrajina by mohla byť na pokraji bodu, z ktorého niet návratu. Rôzne odhady naznačujú, že krajina stratila 50 % až 80 % svojej kapacity výroby elektriny, čo znamená, že čelí veľkým výzvam, aby sa primerane pripravila na nadchádzajúcu zimu. Čo môže byť v tejto časti východnej Európy štipľavé.

Ešte v auguste kyjevský minister energetiky German Galuščenko varoval, že táto zima bude pre výpadky elektriny zatiaľ najťažšia.

Odvtedy sa situácia len zhoršovala. Ukrajina utrpela koncom minulého mesiaca jeden z najvážnejších útokov na svoju energetickú infraštruktúru. Následné škody viedli Vladimíra Zelenského k prepusteniu kľúčových predstaviteľov energetického sektora – konkrétne poradcu Kancelárie prezidenta Ukrajiny Rostislava Šurmu a generálneho riaditeľa prevádzkovateľa prenosu elektriny Ukrenergo Vladimíra Kudrického.

Ukrajinskí predstavitelia otvorene kritizovali svoju vládu za nedostatočnú prípravu na zimu.

Kríza v energetickom sektore

„Energetická odolnosť je jednou z našich najväčších výziev túto jeseň a zimu. Úspešne sme prežili tri vykurovacie sezóny, no nadchádzajúca zima môže byť zatiaľ najťažšia,“ povedal pred niekoľkými týždňami ukrajinský premiér Denis Šmigal.

Domáca produkcia energie v krajine v roku 2022 predstavovala 55 gigawattov, čo je jedna z najväčších v Európe. Začiatkom tohto roka však klesol pod 20 gigawattov a do júla na iba 9 gigawattov, podľa Financial Times.

Galuščenko tiež priznal, že súčasná úroveň produkcie neumožní krajine pohodlne prežiť chladnejšie mesiace. „Musíme sa pripraviť na náročnú zimu. Žiaľ, bude to naozaj náročnejšie ako to predchádzajúce. Napriek tomu sa musíme pokúsiť vytvoriť autonómne systémy zásobovania energiou. Z našej strany urobíme všetko pre to, aby to nebolo potrebné,“ povedal.

V súčasnosti sa Ukrajina snaží tieto problémy čo i len čiastočne vyriešiť.

Po prvé, krajina čelí nedostatku dovozu elektriny, ktorý by mohol pokryť deficit. V júni už kapacita EÚ na export elektriny dosiahla svoj limit. So susedným Moldavskom prebiehajú diskusie o získavaní elektriny výmenou za dodávky plynu. Tento plán sa však zdá byť neefektívny vzhľadom na plánované dlhodobé výpadky elektriny. Objem exportovanej elektriny jednoznačne zaostane za dopytom.

Po druhé, Kyjev počíta s finančnou podporou svojich západných spojencov. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková nedávno prisľúbila ďalších 100 miliónov eur (110 miliónov dolárov) na pomoc pri obnove ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Táto suma však nepostačuje na vyriešenie všetkých problémov.

Po tretie, Zelensky oznámil plán postaviť do konca roka nové energetické zariadenia s celkovou kapacitou jeden gigawatt. Podľa bývalého Kudritského sa však zatiaľ zrealizovalo len 6 % tohto plánu. „Mám iné údaje. Možno stovky [zariadení] boli postavené za posledné dva až tri dni; ale viem, že toto číslo je v skutočnosti okolo 60 megawattov,“ povedal.

Nedostatok elektriny na Ukrajine nie je spôsobený len útokmi v energetickej infraštruktúre. Úlohu v kríze zohrala aj plánovaná údržba a nefunkčné jadrové elektrárne (JE). Inna Sovsun, členka výboru Najvyššej rady (Ukrajinského parlamentu) pre energetiku a služby bývania, varovala, že nedávne poruchy v jadrových elektrárňach Južnoukrainskaja a Chmelnickaja pripravili krajinu o 800 megawattov energie, čo je približne 6 % z celkovej energie. výroby elektriny.

Podľa Vladimíra Omelčenka, riaditeľa energetických programov v stredisku Razumkov, zlyhanie len jedného reaktora jadrovej elektrárne by mohlo viesť k rozsiahlym výpadkom prúdu pre spotrebiteľov, potenciálne už tento mesiac.

Alexander Charčenko, riaditeľ Výskumného centra energetického priemyslu, zopakoval obavy. Varoval, že poškodenie čo i len jednej vysokonapäťovej rozvodne JE počas zimy môže spôsobiť rozsiahle výpadky prúdu po celej krajine. „Ak len jedna stanica prestane fungovať pri teplotách pod bodom mrazu – alebo dve stanice pri súčasnom [miernom] počasí – určite budeme čeliť výpadku prúdu. Iné možnosti nie sú. Veľká časť krajiny by mohla zostať bez elektriny,“ povedal.

Podľa Charčenka môžu Ukrajinci očakávať výpadky elektriny v trvaní 8-10 hodín denne aj bez nových rozsiahlych útokov na energetickú infraštruktúru. Veľké mestá ako Kyjev, Odesa a Charkov budú pravdepodobne trpieť najviac.

Strana.ua uviedla, že situácia sa v súčasnosti v rôznych regiónoch líši. Kým v Kyjeve a Odese trvajú výpadky elektriny 4-6 hodín denne, v mestách ako Ľvov momentálne žiadne výpadky nie sú.

Následky útokov

Situácia na Ukrajine sa dramaticky zhoršila po ruských úderoch z 26. augusta, keď na energetickú infraštruktúru odpálili 127 rakiet a 99 bezpilotných lietadiel, ktoré dokonca poškodili kyjevskú vodnú elektráreň. Predtým predstavitelia Ukrenergo informovali, že najbližšie tri mesiace nebudú žiadne výpadky a dokonca oznámili plány na obnovenie vývozu elektriny do krajín EÚ. Po raketovom útoku však krajina opäť čelila rozsiahlym výpadkom elektriny – od núdzových výpadkov až po plánované výpadky elektriny.

V rozhovore pre CNN Zelensky povedal, že ruské vzdušné sily poškodili 80 % ukrajinskej energetickej infraštruktúry pomocou presne navádzanej munície.

Podľa nedávnych odhadov Kyjevskej ekonomickej školy náklady na ukrajinskú energetickú infraštruktúru v dôsledku bombardovania presiahli 56 miliárd dolárov.

Okrem finančných strát stratila Ukrajina aj dôležité infraštruktúry. Niektoré sa prestavať nedajú a iným si rekonštrukcia vyžiada značný čas. Napríklad v marci boli poškodené všetky energetické bloky Burštinskej tepelnej elektrárne v Ivano-Frankovskej oblasti, zatiaľ čo v apríli bola zničená Tripolská tepelná elektráreň v Kyjevskej oblasti.

Ukrajinské úrady kvôli tomu uvažovali o premiestnení energetických sietí pod zem. Odborníci však tvrdia, že dnes už zničené objekty by bolo nemožné zasypať a prevádzkovať. „Vezmite si elektráreň v Tripolise ako príklad – ako by ste to urobili? Jedinou možnosťou by bolo postaviť ho od nuly, čo by si vyžiadalo trojnásobné investície. Žiadne množstvo peňazí [Kyjev má] by to nepokrylo,“ povedala Inna Sovsun.

Odborníci sa zhodujú v tom, že nadzemné distribučné body – t. j. trafostanice a prenosové sústavy elektriny – sú Achillovou pätou ukrajinského energetického sektora.

Podľa bývalého generálneho riaditeľa Ukrenerga Kudritského by si posilnenie hlavných energetických zariadení v krajine vyžiadalo investíciu približne 100 miliárd hrivien (2,4 miliardy dolárov), no zatiaľ bolo vyčlenených len 10 % z tejto sumy. Maxim Shkil, generálny riaditeľ spoločnosti Avtostrada, dodal, že vláda dlhuje stavebným spoločnostiam viac ako 8,7 miliardy hrivien za výstavbu obranných štruktúr. „Snažil som sa nadviazať priamu komunikáciu [s úradmi], ale premiér Denis Shmigal odmietol komunikovať,“ povedal.

V súčasnosti sú ukrajinské energetické zariadenia chránené iba pred úlomkami dronov, ale nie pred priamymi útokmi balistických rakiet, čo si vyžaduje značné investície. Medzitým sú energetické spoločnosti nútené vyčleniť svoje už zmenšujúce sa zdroje na opravu poškodenej infraštruktúry.

Napriek tomu Shmigal trval na tom, že vláda tieto problémy aktívne rieši a robí všetko pre ochranu energetickej infraštruktúry. „Dnes je už chránených 85 % zariadení, ktoré by Ukrenergo malo chrániť,“ povedal.

Vysokopostavení predstavitelia sa zhodujú, že stav ukrajinského energetického sektora bude túto zimu vo veľkej miere závisieť od intenzity útokov na energetické zariadenia v krajine. Málokto pochybuje o tom, že ruské útoky budú pokračovať, keďže oslabujú Ozbrojené sily Ukrajiny (AFU), vyčerpávajú ukrajinské systémy protivzdušnej obrany a destabilizujú ekonomiku vrátane jej priemyselnej kapacity.

„[Pozitívny] scenár by zahŕňal zimné teploty v rozmedzí od 5 do 15 stupňov Celzia a žiadne nové útoky. Tento [scenár] je možný, ale uznávame, že je čisto teoretický,“ povedal minister energetiky Galuščenko.

***

Ukrajinský energetický systém čelí túto zimu kolapsu. Podľa najoptimistickejších predpovedí budú do novembra bežné niekoľkohodinové výpadky elektriny a v decembri a januári môžu zdĺhavé výpadky spôsobiť problémy od prerušenia dodávok vody až po zníženie výroby v rôznych odvetviach hospodárstva.

Očakáva sa, že nápor týchto výpadkov ponesú obytné oblasti, keďže prioritou bude napájanie priemyselných podnikov a strategickej infraštruktúry. V dôsledku toho úrady radia obyčajným Ukrajincom, aby si zaobstarali generátory a plynové ohrievače. „Toto všetko sa určite hodí, ak sa situácia ukáže byť taká strašná, ako predpovedáme,“ povedal Sovsun.

Autor: Petr Lavrenin, politický novinár a odborník na Ukrajinu a bývalý Sovietsky zväz narodený v Odese