Francúzsko zakázalo protesty pred parlamentom

Francúzska polícia zakázala všetky zhromaždenia v dvoch protestných miestach naproti parížskemu parlamentu s odvolaním sa na „vážne riziko narušenia verejného poriadku“ vo vyhlásení vydanom v sobotu.

„Verejná cesta na Place de la Concorde a jeho okolí“ a oblasť okolo Champs d’Elysees boli vyhlásené za zakázané po dvoch nociach intenzívneho verejného protestu proti hlboko nepopulárnemu rozhodnutiu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona zaviesť neoliberálne dôchodkové reformy bez súhlasu parlamentu.

Polícia uviedla, že 61 demonštrantov zatkli v piatok v zakázaných zónach po tom, ako hádzali fľaše a zábavnú pyrotechniku na ťažko obrnených policajtov, ktorí prišli rozohnať tisícový dav. Polícia odpovedala salvami slzotvorného plynu. Ďalších 36 zatkli v Lyone po tom, čo sa demonštranti údajne pokúsili vniknúť do radnice a podpáliť ju.

Reforma zvyšuje vek odchodu do dôchodku o dva roky, zo 62 na 64 rokov, do roku 2030 a vyžaduje, aby pracovníci prispievali do systému 43 rokov, kým získajú plný dôchodok. Macron tvrdil, že opatrenie bolo nevyhnutné, aby sa krajina nedostala do nezvratnej dlhovej špirály. Dve tretiny francúzskych voličov sú však proti tomuto kroku a opoziční politici tvrdia, že existujú aj iné prostriedky na preklenutie fiškálnej priepasti, ako napríklad zvýšenie daní pre bohatých.

Zatiaľ čo hlboko nepopulárne opatrenie prešlo Senátom začiatkom tohto týždňa, Macron ho následne pretlačil Národným zhromaždením bez hlasovania s použitím článku 49.3 francúzskej ústavy, ktorý hovorí, že zákon možno prijať, pokiaľ vládu neodsúdi väčšina poslancov. Bolo „príliš veľa neistoty“ na to, aby sme to nechali na hlasovanie, povedal.

Odbory reagovali výzvou na víkendový protest a štrajk na budúci štvrtok, pričom Macronove kroky odsúdili ako „úplné popretie demokracie“.

Opoziční poslanci ľavice aj pravice podali v piatok návrh na vyslovenie nedôvery, o ktorom sa pravdepodobne bude diskutovať v pondelok, uviedli zdroje pre agentúru AFP. Na zosadenie vlády by si to však vyžadovalo podporu polovice opozičných republikánov, čo je podľa francúzskych médií nepravdepodobné.

Prijatiu reformy predchádzali mesiace štrajkov a protestov, ktoré odzrkadľovali Hnutie žltých viest vo Francúzsku pred Covidom, vzburu, ktorá sa sústreďovala aj na Macronove kontroverzné neoliberálne návrhy úsporných opatrení.