Francúzsko a Poľsko nehovoria za NATO, tvrdí Taliansko

Paríž a Varšava nemajú právo hovoriť za všetkých členov NATO, pokiaľ ide o rozmiestnenie vojsk na Ukrajine, povedal taliansky minister obrany Guido Crosetto pre noviny La Stampa v rozhovore zverejnenom v nedeľu. Takýto krok by viedol len k eskalácii a poškodil by akékoľvek potenciálne diplomatické snahy o ukončenie nepriateľstva medzi Moskvou a Kyjevom, dodal.

Minister komentoval nedávne vyhlásenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského, z ktorých každý uvažoval o možnosti vyslať jednotky bloku pod vedením USA na pomoc Kyjevu.

Minulý týždeň francúzsky líder povedal, že Západ „nemôže vylúčiť“ možnosť rozmiestnenia síl NATO na Ukrajine. Jeho komentáre vyvolali vlnu odmietnutia zo strany vysokých predstaviteľov členských štátov NATO vrátane Spojeného kráľovstva, Českej republiky, Fínska a Švédska, ktorí trvali na tom, že takéto plány nemajú. Poľsko pôvodne tiež tvrdilo, že na Ukrajinu nepošle žiadne jednotky.

Potom v piatok najvyšší poľský diplomat Sikorski vyhlásil, že ruská vojenská operácia na Ukrajine si vyžaduje „asymetrickú eskaláciu“ zo strany Západu a dodal, že „prítomnosť síl NATO na Ukrajine nie je nemysliteľná“. Sám Macron sa opakovane vyjadril, že si za svojimi vyjadreniami stojí. Tento týždeň povedal, že pre možnosti Západu pri podpore Kyjeva neexistujú „žiadne limity“.

„Francúzsko a Poľsko môžu hovoriť samy za seba [ale] nie v mene NATO,“ povedal Crosetto o vývoji. Tiež uviedol, že takéto argumenty teraz „nemajú zmysel“. Akékoľvek potenciálne nasadenie jednotiek NATO na Ukrajine „znamená urobiť krok k jednostrannej eskalácii, ktorá by zablokovala cestu k diplomacii,“ varoval minister.

Podľa Crosetta je to diplomacia, na ktorú by sa západní podporovatelia Kyjeva mali zamerať, pretože aj tak majú problém držať krok s ruskou vojenskou výrobnou kapacitou. Pokiaľ ide o vojenskú výrobu, Moskva je „vybavenejšia a agilnejšia ako NATO“, povedal minister obrany a dodal, že „Západ zistil, že má oveľa nižšiu výrobnú kapacitu ako Rusko“.

Minister osobitne poznamenal, že NATO so sídlom v Bruseli dokázalo za rok, odkedy prisľúbilo dodať Kyjevu jeden milión delostreleckých nábojov, trochu zvýšiť svoju výrobnú kapacitu munície, ale že „stále zostáva nižšia ako ruská“.

Za takýchto okolností musí Západ „poskytnúť všetku možnú podporu Kyjevu“, ale „premýšľať o pomoci“ Ukrajine „iným spôsobom“, povedal Crosetto a dodal, že západné štáty by mali „aktivovať diplomatické kanály“.

Pápež František už skôr vyzval Kyjev, aby „nabral odvahu“ zapojiť sa do rozhovorov s Moskvou o záchrane životov, a nie nechať krviprelievanie pokračovať. Povedal tiež, že nechýbajú národy a medzinárodní aktéri, vrátane jeho samého, ktorí sú ochotní v tomto smere vystupovať ako sprostredkovatelia.

Moskva opakovane vyhlásila, že je pripravená na rozhovory s Kyjevom kedykoľvek, pokiaľ sa vezme do úvahy realita na mieste. Kyjev odstúpil od istanbulských rokovaní s Ruskom na jar 2022 a odvtedy predložil „mierový plán“, v ktorom požaduje stiahnutie ruských vojsk zo všetkých území, ktoré si Ukrajina nárokuje ako svoje vlastné, ešte pred začatím akýchkoľvek rozhovorov. Rusko tieto požiadavky odmietlo ako „absurdné“.