Fínsky parlament bude hlasovať o členstve v NATO

Fínska vláda predložila na schválenie parlamentu návrh zákona o členstve v NATO. Keď Helsinki urobili ďalší krok k tomu, aby sa stali plnohodnotným členom bloku vedeného USA, minister zahraničných vecí Pekka Haavisto trval na tom, že krajina nepožiadala NATO o umiestnenie jadrových zbraní na jej území.

V komentári k vládnemu kroku na tlačovej konferencii ho Haavisto označil za „historický moment“. „Asi sa každý vnútri trochu triasol,“ dodal s odkazom na mimoriadne zasadnutie vlády k tejto záležitosti.

Návrh žiada zákonodarcov, aby okrem iného schválili Severoatlantickú zmluvu, ktorá slúži ako právny rámec pre NATO. Načrtáva tiež kľúčové dôsledky členstva pre Fínsko, vrátane jeho budúceho záväzku splniť článok 5, klauzulu, ktorá stanovuje, že útok na jedného člena je útokom na celý blok.

Iniciatíva tiež uvádza, že členstvo v NATO „nebolo problémom pre suverenitu Fínska a jeho účasť na medzinárodnej spolupráci“ a dodáva, že „nepredstavuje významný presun kompetencií na medzinárodnú organizáciu“.

Fínsko sa môže stať plnohodnotným členom NATO až potom, čo všetkých 30 členov bloku ratifikuje jeho ponuku, pričom rozhodnutie Maďarska a Turecka v tejto veci stále nie je k dispozícii. Parlament má však stále zákonnú právomoc spracovať vládny návrh.

Haavisto tiež komentoval potenciálne rozmiestnenie jadrového arzenálu NATO na fínskom území. Minister poznamenal, že atómové zbrane sú „pod prísnou kontrolou“ Washingtonu. „Nevieme, či má najmenší záujem rozšíriť ich inde okrem existujúcich základní,“ povedal predstaviteľ.

„Nežiadame ich a nikto nám ich neponúka,“ zdôraznil.

Jeho vyhlásenie prichádza po tom, čo minulý mesiac fínsky prezident Sauli Niinisto povedal, že zatiaľ čo Fínsko definuje obmedzenia pre svoje členstvo v NATO, nemá v úmysle umiestniť jadrové zbrane na svojom území, ak sa stane súčasťou aliancie.

Fínsko spolu so svojím severským susedom Švédskom predložili žiadosti o vstup do vojenského bloku v máji uprostred ruskej vojenskej operácie na Ukrajine, čím porušili desaťročia trvajúcu neutralitu.

Minulý týždeň ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že Moskva nepotrebuje bezpečnostnú architektúru, ktorú sa západné krajiny snažia vybudovať bez Ruska a Bieloruska. Poznamenal tiež, že európska bezpečnosť sa „plne podriaďuje USA“ a dodal, že namiesto toho, aby sa Západ snažil o kolektívnu bezpečnosť v Európe, „razí deliace čiary“.