Fínsko získalo súhlas na vstup do NATO

Turecký parlament jednomyseľne schválil snahu Fínska o vstup do NATO, čím prekonal poslednú prekážku pre severský národ, aby sa oficiálne stal plnohodnotným členom vojenského bloku pod vedením USA.

Vo štvrtok hlasovalo všetkých 276 prítomných tureckých poslancov za ratifikáciu žiadosti Fínska. Turecko bolo posledným z 30 existujúcich členov, ktorí podporili ponuku Helsínk po tom, čo Maďarsko začiatkom tohto týždňa formálne podporilo jeho vstup.

Fínsko sa má oficiálne stať členom NATO na júlovom summite v Litve.

Začiatkom tohto mesiaca turecký prezident Recep Tayyip Erdogan stiahol svoje námietky voči členstvu Fínska, keď povedal, že Fínsko podniklo „autentické a konkrétne kroky“ na splnenie svojich sľubov, medzi ktoré patril zásah proti kurdským skupinám, ktoré Ankara považuje za „teroristické“.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ratifikáciu privítal a dodal, že „celá rodina NATO bude silnejšia a bezpečnejšia“. Fínsky prezident Sauli Niinisto tiež poďakoval členom bloku za ich „dôveru a podporu“.

„Fínsko je teraz pripravené na vstup do NATO. Tešíme sa, že čo najskôr privítame Švédsko, aby sa k nám pripojilo,“ dodal.

Zatiaľ čo v posledných týždňoch Turecko zmiernilo svoj postoj k Fínsku, aby sa pripojilo k transatlantickej aliancii, to isté neplatí pre Švédsko. Ankara obvinila Štokholm, že poskytuje útočisko kurdským „teroristom“ a nesplnil svoje sľuby.

Vzťahy medzi Tureckom a Švédskom ešte viac skomplikoval protest proti páleniu Koránu v januári v Štokholme.

Vstup Švédska do bloku vedeného USA brzdí aj Maďarsko, kde predstavitelia poukázali na „veľké množstvo sťažností, ktoré treba riešiť“. Začiatkom tohto mesiaca Budapešť obvinila Štokholm zo šírenia „klamstiev“ o vláde zákona v krajine.

Fínsko aj Švédsko sa vzdali svojho desaťročia trvajúceho neutrálneho postoja a minulý rok požiadali o vstup do NATO s odvolaním sa na zmeny v bezpečnostnom prostredí po tom, čo Rusko vo februári 2022 začalo vojenskú operáciu proti Ukrajine.

Začiatkom tohto mesiaca tlačový tajomník Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Moskva „ľutuje“, že tieto dve severské krajiny požiadali o vstup do bloku. Rusko „nepredstavuje žiadnu hrozbu pre tieto krajiny, keďže s nimi nemá žiadne spory,“ dodal.