Máte nápad na novú tému?
Máte nápad na novú tému?

Fínsko objasňuje postoj k jadrovým zbraniam

Helsinki po formálnom vstupe do NATO neplánujú umiestniť atómové hlavice, povedal prezident

Dátum: 09.11.2022 16:00
Fínsko objasňuje postoj k jadrovým zbraniam

Fínsko nemá v úmysle umiestniť jadrové zbrane na svojom území po tom, čo sa stane členom NATO, uviedol v pondelok prezident Sauli Niinisto s tým, že Helsinki doteraz takéto ponuky nedostali. Jeho vyhlásenie prichádza po tom, čo fínska premiérka Sanna Marinová odmietla v budúcnosti vylúčiť umiestnenie jadrových zbraní.

V prejave na otvorení stretnutia organizovaného Národnou asociáciou obranného výcviku Niinisto opísal nedávne rozhovory o jadrových zbraniach, ktoré sa na národnej úrovni rozšírili, ako „nebezpečný vývoj“.

„Dovoľte mi teraz jasne povedať: Zatiaľ čo nedefinujeme obmedzenia pre naše členstvo v NATO, Fínsko vôbec nemá v úmysle umiestniť jadrové zbrane na svojom území,“ zdôraznil a dodal, že neexistujú „žiadne známky“ toho, že by sa niektorá krajina blížila k Helsinkám s takýmito návrhmi.

Niinisto zároveň poznamenal, že jadrové zbrane sú základným kameňom odstrašovania NATO, ktoré slúžia skôr ako prostriedok prevencie než ako cieľ. Vyhlásil tiež, že v jadrovej vojne je nemožné vyhrať a nikdy by sa nemalo bojovať.

Na otázku, kedy by sa Fínsko mohlo oficiálne stať členom NATO, odpovedal, že situácia vyzerá o niečo lepšie ako pred niekoľkými týždňami, ale nebol konkrétnejší a povedal, že jeho krajina sa stane plnohodnotným členom „v rozumnom čase“.

Poznamenal tiež, že zatiaľ čo Turecko sa zdráhalo ratifikovať žiadosti Švédska a Fínska o členstvo, kritika Ankary mala viac spoločného s krokmi Štokholmu ako s tými Helsinkami. Minulý mesiac turecký prezident Recep Tayyip Erdogan povedal, že Ankara je pripravená podporiť vstup Fínska do NATO, ale nie je pripravená urobiť to isté pre Švédsko.

Erdogan však povedal, že „Fínsko nie je krajinou, kde sa teroristi voľne pohybujú“, zatiaľ čo Švédsko je „miestom, kde zúri teror,“ zjavne narážajúc na prítomnosť kurdských skupín, ktoré sú v Turecku zakázané.

Niinisto sa vyjadril aj ku konfliktu na Ukrajine a poznamenal, že koniec nepriateľstva je v nedohľadne, keďže ani jedna zo strán nechce robiť kompromisy. Zatiaľ čo odsúdil ruskú vojenskú operáciu, fínsky prezident privítal pokusy niekoľkých európskych lídrov udržiavať kontakty s Moskvou.

„Toto nie je zamerané na nič iné ako na zastavenie zabíjania. Myslím si, že je to hodný gól,“ povedal Niinisto.

Jeho vyjadrenia prichádzajú po tom, čo fínska premiérka Sanna Marinová minulý mesiac varovala, že NATO by po vstupe do aliancie mohlo na území krajiny zriadiť stále základne alebo rozmiestniť jadrové zbrane. Zároveň takýto scenár označila za nepravdepodobný.

Pre zobrazenie komentárov na SlovenskoVeciVerejne.com kliknite na tlačidlo nižšie.
Pridať alebo zobraziť komentáre pre danú tému.