Fínska FM sa vracia ku komentáru NATO

Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto podporil svoju predchádzajúcu poznámku, v ktorej navrhol, aby Helsinki mohli pokročiť s prihláškou do NATO samé, ak bude Turecko naďalej blokovať ponuku susedného Švédska. Diplomat, ktorý objasnil svoju pozíciu v utorok, trval na tom, že cieľ Helsínk stať sa súčasťou vojenského bloku spolu so Štokholmom zostáva nezmenený.

Haavisto v utorok na tlačovej konferencii vo fínskom parlamente povedal, že Helsinki „nemajú plán B“, pretože „to momentálne nie je potrebné“. Minister zdôraznil, že Fínsko aj Švédsko „spĺňajú kritériá NATO a zdá sa, že by sa obaja mali pripojiť“ k vojenskému bloku pod vedením USA.

Haavisto však v pondelok v rozhovore pre fínsku televíziu Yle naznačil, že zatiaľ čo spoločný vzostup oboch národov zostáva „možnosťou číslo jedna“, Helsinki musia byť „pripravené prehodnotiť situáciu“ v prípade, že by niečo bránilo prijatiu švédskej ponuky.

Niektorí tento komentár prijali, aby naznačili zmenu v pozícii Fínska.

Zatiaľ čo Turecko už dlho obviňuje Švédsko z ukrývania teroristov, šance škandinávskej krajiny na dosiahnutie kompromisu s Ankarou sa zdajú byť ešte menšie po proteste proti páleniu Koránu, ktorý usporiadal pravicový politik a aktivista Rasmus Paludan v sobotu pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme. Tento incident viedol tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana k varovaniu, že Švédsko „by nemalo očakávať podporu“ pre svoju snahu o NATO od Ankary.

Haavisto tiež uviedol, že rokoval so svojím švédskym náprotivkom Tobiasom Billstromom a generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Podľa fínskeho ministra zahraničných vecí šéf bloku potvrdil, že samotné NATO by tiež chcelo, aby sa obe severské krajiny pripojili súčasne.

„Snažíme sa v tom spoločne napredovať,“ uzavrel diplomat.

Obe krajiny požiadali o vstup do NATO v máji minulého roka po ruskej vojenskej ofenzíve proti Ukrajine.

Turecko však ich ponuky zablokovalo a požadovalo, aby Švédsko a Fínsko najskôr zrušili zbrojné embargá, ktoré predtým uvalili na Ankaru. Prezident Erdogan navyše trval na tom, že tieto dve severské krajiny musia prestať poskytovať útočisko členom organizácií považovaných v Turecku za teroristické, najmä kurdské.

Zatiaľ čo Helsinki a Štokholm sa zaviazali riešiť obavy, Ankara stále nie je úplne spokojná s pokrokom. Napätie sa ešte viac vystupňovalo po sobotňajšom proteste pred tureckou diplomatickou misiou vo švédskom hlavnom meste.

Hoci švédski predstavitelia tento kúsok odsúdili, trvali na tom, že nemajú inú možnosť, ako ho povoliť v súlade so zásadou slobody prejavu v krajine.