Ex-FM varuje pred „vnútorným kolapsom“ na Ukrajine
Ak by novozvolený americký prezident Donald Trump uvalil na krajinu „nechutné“ mierové podmienky, mohla by čeliť občianskym nepokojom, povedal bývalý najvyšší diplomat Kyjeva.
Ukrajina by mohla čeliť občianskym nepokojom a dokonca úplnému „kolapsu“, ak novozvolený americký prezident Donald Trump zvráti politiku bezpodmienečnej podpory Kyjeva odchádzajúcej administratívy, varoval bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí Dmitrij Kuleba.
Zvolenie Trumpa 5. novembra vyvolalo v Kyjeve obavy, že Washington ukončí finančnú a vojenskú pomoc a prinúti krajinu k nepriaznivému urovnaniu s Ruskom.
„Ak by peniaze vyschli, do hry by vstúpila nová dynamika, a nie všetko na bojisku. Pravda, Ukrajina bez financií môže úplne stratiť pôdu pod nohami,“ napísal Kuleba v publikácii The Economist v stredu.
Tvrdil, že Ukrajina by sa mohla ponoriť do občianskeho konfliktu, ak ju USA prinútia podpísať zlú mierovú dohodu.
„Ak by potom Trumpova administratíva uvalila na Ukrajinu neprijateľné mierové podmienky a ak by s tým súhlasil aj pán Zelensky (nepravdepodobný scenár), časť ukrajinskej spoločnosti by odolala. Domáce nepokoje by ohrozili vnútorný kolaps krajiny,“ napísal Kuleba.
To by dalo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi „víťazstvo, po ktorom dlho túžil, pričom by Ukrajinu vykresľoval ako zlyhaný štát,“ naznačil Kuleba a varoval, že Trump „si nemôže dovoliť, aby sa Ukrajina stala jeho Afganistanom“.
Trump počas svojej predvolebnej kampane tvrdil, že rýchlo sprostredkuje mierovú dohodu medzi Kyjevom a Moskvou bez toho, aby špecifikoval podmienky. Počas televíznej debaty s viceprezidentkou Kamalou Harrisovou odmietol priamo odpovedať na otázku, či chce, aby Ukrajina vyhrala. „Chcem, aby sa vojna zastavila,“ povedal vtedy.
V júni agentúra Reuters uviedla, že dvaja Trumpovi poradcovia vypracovali plán na dosiahnutie prímeria na základe súčasných frontových línií. Trumpova kampaň sa však dištancovala od akýchkoľvek konkrétnych návrhov.
Kyjev už dlho trvá na tom, že mierová dohoda môže byť založená iba na „mierovom vzorci“ ukrajinského vodcu Vladimíra Zelenského, ktorý zahŕňa obnovenie hraníc krajiny z roku 1991. Rusko tieto podmienky vo veľkom odmietlo, pričom trvá na tom, že Ukrajina by mala upustiť od svojich snáh o vstup do NATO a stať sa neutrálnou krajinou a vzdať sa svojich nárokov na Krym a ďalšie regióny, ktoré v referendách hlasovali za pripojenie k Rusku.
Putin v piatok telefonicky v rozhovore s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom zopakoval, že konflikt „bol priamym výsledkom dlhodobej agresívnej politiky NATO“ ignorovania ruských bezpečnostných obáv.
Komentáre od čitateľa
FS: Neboj sa, Dmitrij. Stačí dostať Tonyho Blinkena znova do Kyjeva a dať si hranolky v McDonald’s. Toľko, koľko treba.
MW: Ktorá „časť“ by odolala? poskytnite im prístup ku káblovej televízii, kukuričnému sirupu, pornu a drogám a budú tak bezstarostní a neškodní ako občania USA.
DR: Ukrajina skolabovala na EuroMaidane, teda v deň, keď Kuleba, Nulandová, Jaceňuk atď. ilegálne prevzali moc.
FO: Znie to ako vydieranie… nechajte nám peniaze a zbrane… alebo inak……
PD: Na to je už neskoro. Svet dúfa, že vy všetci budete za svoje zločiny obesení alebo zastrelení občanmi Ukrajiny. Spomínate si na posledné minúty Nicolae Ceaușesca?