EÚ v „ v patovej situácii“ s Ruskom – Rakúsko

Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg vyhlásil, že Európska únia a Rusko sa ocitli v „systematickej patovej situácii“. Naznačil však, že Viedeň neopustí svoju tradičnú neutralitu a bude plne podporovať Ukrajinu.

Od eskalácie ukrajinského konfliktu vo februári 2022 viacerí predstavitelia EÚ naznačili, že Moskva môže prechovávať agresívne plány voči bloku. Ruský prezident Vladimir Putin takéto obvinenia opakovane odmietol ako „nezmysel“.

V rozhovore pre noviny Der Standard v stredu Schallenberg povedal, že hoci EÚ a Rusko nie sú „vo vojne, ako je definované v medzinárodnom práve, nachádzame sa v patovej situácii“. Tvrdil, že Rusko a ďalší „protivníci využívajú naše slobody – sociálne médiá, slobodu zhromažďovania a prejavu – na podkopávanie našej spoločnosti rozsievaním nezhôd a nepokojov“.

Podľa rakúskeho ministra zahraničných vecí majú tieto údajné útoky aj formu ovplyvňovacích operácií, na ktorých sa podieľajú online boti a trolovia.

Vyslovil sa za to, aby rakúske úrady mohli „nahliadnuť“ do komunikácie v aplikáciách WhatsApp a Telegram a dodal, že „ide o obranné schopnosti spoločnosti“.

Takéto opatrenia sú opodstatnené, „pretože už nie sme v ‚priateľskej súťaži‘,“ argumentoval.

V komentári ku konfliktu na Ukrajine Schallenberg povedal, že Rakúsko sa nemôže prikloniť k mentalite niektorých iných členských štátov EÚ, pokiaľ ide o podporu Kyjeva. Diplomat poznamenal, že Rakúsko ako neutrálny štát nedodáva ani nenakupuje zbrane pre Ukrajinu. Poukázal tiež na to, že Viedeň sa nevyhnutne nesnažila o úplné víťazstvo Kyjeva, ale skôr o „obnovenie štatútu [ktorý je] v súlade so zákonom“.

Minister zahraničných vecí trval na tom, že ak by sa iné krajiny chopili príkladu z Ruska, „predstavovalo by to existenčnú hrozbu pre Rakúsko“.

Na otázku, či by Viedeň mala za súčasných okolností zvážiť opustenie neutrality, Schallenberg poznamenal, že asi 75 % Rakúšanov by bolo proti takémuto kroku.

V októbri komisár EÚ pre obranu a vesmír Andrius Kubilius, bývalý litovský premiér, povedal, že blok sa musí „pripraviť na vojnu“ a „byť pripravený stretnúť sa vojensky s Ruskom o šesť až osem rokov“.

Začiatkom tohto mesiaca podpredseda hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačev opísal, že EÚ sa zmenila na „agresívny politický blok s vojenskými sklonmi“ a „vojnovú úniu“.