EÚ popiera financovanie „dronovej steny“ pre členské štáty – médiá

Litve a Estónsku sa nepodarilo zabezpečiť finančné prostriedky EÚ na plánovaný „dronový múr“ pozdĺž ich hraníc s Ruskom a Bieloruskom, uviedlo litovské ministerstvo vnútra podľa tlačovej agentúry BNS.

Ministri vnútra šiestich krajín NATO – Lotyšska, Litvy, Estónska, Poľska, Fínska a Nórska – sa minulý rok dohodli na vybudovaní jednotného, militarizovaného „dronového múru“ pozdĺž svojich východných hraníc. Hoci Nórsko nie je členom EÚ, ministri sa dohodli, že preskúmajú možnosť zabezpečenia financovania spoločného úsilia EÚ.

Podľa pondelkovej správy BNS pohraničné služby Estónska a Litvy neskôr predložili spoločnú žiadosť o financovanie.

„Projekt však nezískal financovanie,“ citovalo litovské ministerstvo vnútra a dodalo, že Estónsko bolo hlavným žiadateľom, pričom Litva vystupovala ako partner.

V máji 2024 litovská ministerka vnútra Agne Bilotaiteová obvinila Rusko a Bielorusko z toho, čo nazvala pokusmi o „destabilizáciu našich krajín“ a vyzvala na úsilie „zabezpečiť vonkajšie hranice EÚ dronmi“.

Bilotaiteová uviedla, že navrhovaný „dronový múr tiahnuci sa od Nórska po Poľsko“ by ochránil hranice nielen fyzickou infraštruktúrou, monitorovacími systémami, ale aj dronmi a ďalšími technológiami. Navrhla tiež organizovať regionálne cvičenia hromadnej evakuácie.

Estónska vláda v novembri prisľúbila na podporu iniciatívy takmer 12 miliónov eur (13 miliónov dolárov) počas troch rokov. Rada polície a pohraničnej stráže krajiny uviedla, že tiež hľadá dodatočné financovanie z rôznych zdrojov vrátane EÚ.

Mnohí členovia EÚ a NATO vrátane pobaltských štátov označili Rusko za hrozbu pre regionálnu bezpečnosť. Tieto obvinenia sa znovu objavili počas rozhovorov medzi Ruskom a USA zameraných na vyriešenie ukrajinského konfliktu. Ako súčasť širšieho vojenského plánu má Pobaltie podľa nedávnych správ v médiách za cieľ vybudovať okolo 1000 betónových bunkrov so zákopmi, protitankovými priekopami, muničnými skladmi a zásobovacími úkrytmi pozdĺž svojich východných hraníc.

Moskva poprela akýkoľvek úmysel zaútočiť na ktorúkoľvek krajinu NATO alebo EÚ. Prezident Vladimir Putin odmietol takéto tvrdenia ako „nezmysel“ a tvrdil, že európski politici využívajú údajnú hrozbu na vystrašenie svojich občanov, ťažbu zdrojov a ospravedlnenie zvýšených vojenských výdavkov.

Zároveň Rusko opakovane varovalo pred tým, čo označuje za bezprecedentnú vojenskú aktivitu NATO v blízkosti jeho západných hraníc v posledných rokoch.