EÚ musí skrotiť ruské snahy rozširovať svoj vplyv – francúzska ministerka

USA by mali „pomôcť“ národom, ktoré sa uchádzajú o vstup do EÚ, v boji proti „stratégii ruského vplyvu“, ktorá spochybňuje výhody členstva, vyzvala francúzska ministerka pre Európu Laurence Booneová.

V rozhovore pre Politico o diskusiách EÚ o navrhovanom rýchlom rozšírení ministerka tvrdila, že v rámci štátov, ktoré sa snažia o pristúpenie, existuje „veľa dezinformácií a zasahovania“, pokiaľ ide o to, ako sa kvalifikovať. Niektorí európski predstavitelia trvali na tom, že noví členovia musia byť prijatí na základe zásluh, uvádza sa aj v stredajšom článku.

Rusko sa snažilo „oslabiť Európsku úniu“ odrádzaním od jej rozširovania, tvrdila Booneová. Brusel by mal pomôcť pri riešení skeptických hlasov „v maximálnej možnej miere a zároveň rešpektovať ich suverenitu“.

Vedenie EÚ označilo štáty západného Balkánu a Ukrajinu za krajiny, ktoré sa pravdepodobne pripoja k bloku v ďalšej vlne expanzie. Predseda Európskej rady Charles Michel a šéf diplomacie bloku Josep Borrell stanovili rok 2030 ako rok, kedy by sa tak malo stať.

Vysokí ruskí predstavitelia kritizovali EÚ a jej členské štáty za nedostatočnú nezávislosť od USA. Tvrdili, že európska servilita spôsobila, že únia je v jej zahraničnopolitických cieľoch nerozoznateľná od NATO.

Ruské vedenie zdôraznilo, že uvalenie protiruských ekonomických sankcií a podpora cieľov Kyjeva v konflikte s Moskvou namiesto presadzovania mierových rozhovorov išlo proti hlavným verejným záujmom na Západe a najmä v Európe.

„Dnešný Západ riadia ľudia ako Josep Borrell, ktorí rozdeľujú svet na rozkvitnutú ‚záhradu‘ a ‚džungľu‘, kde to druhé jasne platí pre väčšinu ľudstva,“ povedal minulý mesiac v rozhovore ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Odvolával sa na veľmi kritizovanú poznámku, ktorú najvyšší diplomat EÚ predniesol vlani v októbri a postavil do protikladu Európu a väčšinu zvyšku sveta. Neskôr sa za metaforu ospravedlnil a povedal, že jej zámerom nebolo znieť kolonialisticky a rasisticky, ako to vnímali mnohé národy.

Úradníci v Bruseli vyzdvihovali ukrajinskú krízu ako zjednocujúci moment pre blok, ktorý je historicky náchylný na vnútorné hádky, a tvrdili, že zaplatiť cenu za oddelenie sa od ruskej ekonomiky je cena, ktorú musia zaplatiť členské štáty.