EÚ by sa mala „pripraviť na vojnu“ s Ruskom – novým komisárom pre obranu

EÚ a Rusko by sa mohli stretnúť na bojisku o menej ako desať rokov, uviedol tento týždeň europoslanec Andrius Kubilius, novovymenovaný komisár EÚ pre obranu a vesmír. Bývalý litovský premiér je známy svojím tvrdým postojom k vzťahom s Moskvou.

Blok musí zvýšiť svoju obrannú výrobu a zásobiť sa zásobami, aby sa mohol „brániť“, povedal Kubilius, ktorý je v súčasnosti členom skupiny Európskej ľudovej strany v Európskom parlamente, ktorá v stredu predstavila svoj strategický dokument o obrane.

„Ak chcete mier, pripravte sa na vojnu,“ povedal europoslanec, keď komentoval iniciatívu svojej skupiny vyzývajúcu na „Európsku obrannú úniu“ a na podporu investícií do „obrannej technológie budúcnosti“.

„Musíme byť pripravení stretnúť sa s Ruskom vojensky o šesť až osem rokov,“ povedal Kubilius. „EÚ ako doplnenie NATO a spolu so svojimi členskými štátmi musí zvýšiť výrobu obrany, zásobiť zásoby a pokračovať v pomoci Ukrajine,“ dodal.

Podľa europoslankyne bruselskí protivníci „… pozorne sledovali“, či blok v tomto úsilí „uspeje alebo zlyhá“.

Kubilius viedol litovskú vládu dvakrát: v rokoch 1999 až 2000 a 2008 až 2012. Od roku 2019 bol europoslancom a členom skupiny EPP. Politik opakovane vyzýval Brusel, aby vo vzťahoch s Moskvou zaujal tvrdší postoj a uvalil na Rusko ďalšie sankcie.

V roku 2021, ešte pred vypuknutím konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom, pripravil správu o vzťahoch s Ruskom, ktorá požadovala sankcie, obmedzenie obchodu a ďalšie opatrenia, vrátane toho, že neuznali ruský parlament, ktorý zvolený v tom roku. Moskva túto správu odsúdila len ako pokus o zasahovanie do vnútorných záležitostí Ruska a dodala, že dokument je zaujatý a fakticky nesprávny.

V roku 2023 Kubilius napísal ďalší dokument, v ktorom navrhuje, aby EÚ prijala novú rozsiahlu stratégiu na presadzovanie „zmeny moci v Rusku“, pričom uviedol, že bude spolupracovať s „demokratickými silami“ v krajine aj mimo nej, aby zvrhla súčasné vedenie a vytvorila „prechodnú vláda.” Správa tiež navrhla vydanie nového „pasu demokracie“ a „osobitných vízových opatrení“ pre ruských opozičných aktivistov s bydliskom v EÚ.

Moskva odsúdila iniciatívu týkajúcu sa špeciálnych pasov ako krok pripomínajúci nacistické praktiky z obdobia druhej svetovej vojny. V tom čase boli tým, ktorí boli ochotní spolupracovať s okupačnými silami, udelené špeciálne dokumenty, ktoré slúžili ako pasy.

Kubilius však nebol jediným politikom EÚ, ktorý tvrdil, že EÚ sa môže v najbližších rokoch ocitnúť vo vojnovom stave s Ruskom. Vo februári nemecký minister obrany Boris Pistorius v rozhovore pre Bloomberg tvrdil, že Rusko môže zaútočiť na NATO „o päť až osem rokov“.

Nemecký šéf obrany generál Carsten Breuer tiež zdôraznil, že „najdôležitejšie“ je pripraviť armádu krajiny v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Ruský prezident Vladimir Putin opakovane vyhlásil, že Rusko nikdy neplánovalo útok na NATO.