Diplomatický spor medzi Indiou a Kanadou: Trudeau by to mal „zmierniť“, porozprávať sa s Modim, hovoria odborníci

Kanadský premiér Justin Trudeau mohol podniknúť efektívnejšie kroky, aby ukázal Naí Dillí, že jeho vláda to myslí vážne s otázkou Khalistanu, ktorý India už dlho vníma ako veľký problém a ktorý predstavuje hrozbu pre kanadskú spoločnosť. To je názor expertov, ktorí hovorili s RT po tom, čo kanadská vláda spojila Indiu so smrťou prochalistanského vodcu Hardeepa Singha Nijjara a vyhostila z krajiny vysokého diplomata.

Bývalý diplomat a politický analytik Anil Trigunayat, ktorý slúžil v indických misiách na Pobreží Slonoviny, Bangladéši, Mongolsku, USA, Rusku, Švédsku, Nigérii, Líbyi a Jordánsku, je presvedčený, že Trudeauova vláda sa snaží prilákať značný Sikhský volebný obvod Kanady ku svojej voličskej základni.

„Myslím si, že toto je z jeho [Trudeauovej] strany nevhodne nastavená priorita, pretože to bude mať dopad v samotnej Kanade, pretože teroristi nepatria do žiadnej krajiny,“ dodal.

Trigunayat zdôraznil, že Trudeauova vláda vzniesla obvinenia voči Indii bez poskytnutia akýchkoľvek dôkazov. „Sú len potenciálnym spojením a všetko je teória,“ povedal a dodal, že v dôsledku toho vzťah výrazne utrpel a je nepravdepodobné, že by sa zlepšil, „pokiaľ sa kanadská vláda skutočne nezaoberá problémom terorizmu, separatizmu a extrémizmus proti Indii“.

Trudeau mohol urobiť „oveľa lepšiu prácu“ pri riešení obáv Indie týkajúcich sa prochalistanských prvkov na jej pôde, súhlasil politický analytik Robinder Sachdev. V rozhovore na paneli RT povedal, že Trudeauov krok nie je prekvapivý, pretože kanadskí predstavitelia predtým tvrdili, že India a Čína zasahovali do jej vnútorných záležitostí.

Počas summitu G20 mal kanadský premiér niekoľko mrazivých stretnutí so svojím indickým náprotivkom Narendrom Modim. Naí Dillí pohrozilo, že odstúpi z obchodných rokovaní, kým sa nevyrieši otázka Khalistanu. Medzitým sa Trudeau sťažoval Modimu na údajné zasahovanie Indie do vnútorných záležitostí Kanady.

Sachdev povedal, že Trudeauove vyhlásenia boli „krokom v odvete“ voči Indii, pričom verejne vyhlásil, že zmrazí rozhovory o dohode o voľnom obchode v otázke Khalistanu. Dodal však, že oslovenie Kanady USA, Spojené kráľovstvo a ďalšie krajiny v súvislosti so svojimi „obavami“ z Indie bolo neočakávané a ďaleko presahuje bilaterálne záležitosti.

„Vyzerá to, že špirála klesá… Vzhľadom na negatívnu záťaž, ktorú si Trudeau vytvoril s Indiou, si myslím, že počas nasledujúcich dvoch rokov zostanú vzťahy medzi týmito dvoma národmi ľadové,“ povedal.

Starší novinár a redaktor Ajit Kumar Jha povedal, že Trudeau je pod obrovským tlakom svojho politického spojenca Jagmeeta Singha.

Singh, ktorý je vodcom Novej demokratickej strany (NDP), po Trudeauových obvineniach v parlamente vypovedal v Pandžábsku a prisľúbil, že bude indického premiéra brať na zodpovednosť za zabitie Hardeepa Singha Nijjara.

Jha poukázal na to, že Singh bol jedným z popredných kandidátov na predsedu vlády v posledných voľbách, a navrhol, aby Trudeauova vláda padla bez podpory NDP. S lamentovaním nad „úplným úpadkom“ vzťahu medzi oboma krajinami Singh zdôraznil, že je potrebné, aby sa vlády dohodli.

V rozhovore pre RT Amarjit Singh Dulat, bývalý šéf indickej externej spravodajskej agentúry Research & Analysis Wing, odmietol obvinenia Kanady, že Naí Dillí sa podieľalo na atentáte na sikhského separatistického vodcu. Na rozdiel od svojho suseda, Pakistanu, India je „liberálna demokracia“ a „neverí v atentáty na cudzej pôde s cieľom potlačiť separatistické hnutia,“ povedal.

Jeho názory odzrkadľovali reakciu indického ministerstva zahraničných vecí na obvinenia, ktoré ich odmietlo ako „absurdné“.

Bývalý špión spochybnil kanadské „dôveryhodné obvinenia“, ako aj načasovanie. Pripísal Trudeauov prísľub „brať páchateľov tejto vraždy na zodpovednosť“ ako pravdepodobný znak „jeho domácich politických nátlakov“.

„Zvyčajne sa tieto problémy riešia na bilaterálnej úrovni bez veľkého rozruchu,“ uviedol Dulat a poukázal na to, že Trudeau rokoval so svojím indickým náprotivkom Narendrom Modim na okraj nedávno skončeného summitu G20. „Je prekvapujúce, že sa rozhodol vrátiť domov a urobiť z toho veľkú vec.“

Dulat tvrdil, že požiadavka na samostatný štát Khalistan – ktorý by bol vyčlenený zo severoindického štátu Pandžáb a ovládaný menšinovými Sikhmi, ktorí tvoria menej ako 2 % indickej populácie s viac ako 1,4 miliardami – je „dávno mŕtvy“.

„Zabitie Nijjara a pokračujúci diplomatický spor medzi Indiou a Kanadou však určite rozvíri veci v Pandžábe, pretože časť oportunistických sympatizantov vrátane Pakistanu pravdepodobne na náladách zarobí,“ dodal.

Nijjar, ktorý bol v júni zastrelený pred sikhským chrámom, bol Indiou označený za teroristu v júli 2020. Trudeau v pondelok v kanadskom parlamente opísal to, čo nazval dôveryhodnými obvineniami, že India bola spojená s vraždou Nijjara.

Kanada vyhostila indického predstaviteľa Pavana Kumara Raia, vedúceho oddelenia pre výskum a analýzu. V rámci odvetného kroku si indické ministerstvo zahraničných vecí v utorok predvolalo kanadského vysokého komisára a informovalo ho o rozhodnutí Naí Dillí vyhostiť vysokopostaveného kanadského diplomata so sídlom v Indii. Bol požiadaný, aby opustil krajinu v priebehu nasledujúcich piatich dní.

Hnutie Khalistan, ktoré sa prvýkrát dostalo do povedomia v 40. rokoch 20. storočia, je v Indii zakázané, pretože ho vláda považuje za hrozbu pre národnú bezpečnosť, keďže si v roku 1984 vyžiadalo život bývalej premiérky Indiry Gándhíovej. Niekoľko skupín spojených s hnutím ako sú Severná Amerika, Spojené kráľovstvo, Blízky východ, Pakistan a Austrália sú uvedené ako „teroristické organizácie“ podľa indického zákona o nezákonných činnostiach (prevencia).

Autor: Rana Pratap Saikia a Joydeep Sen Gupta