Dánsko posilňuje hraničné kontroly
Do 10. augusta budú zavedené dodatočné bezpečnostné opatrenia na riešenie „špecifických a aktuálnych hrozieb“
Dánsko po nedávnej demonštrácii za pálenie Koránu v krajine EÚ dočasne posilnilo bezpečnosť hraníc, uviedlo vo štvrtok jeho ministerstvo spravodlivosti.
„Úrady dnes dospeli k záveru, že v súčasnosti je potrebné viac sa zamerať na to, kto vstupuje do Dánska, aby bolo možné reagovať na špecifické a aktuálne hrozby,“ uviedli a dodali, že zvýšené bezpečnostné opatrenia na hraniciach zostanú v platnosti do 10. augusta.
Podobné rozhodnutie prijalo Švédsko začiatkom tohto týždňa po niekoľkých vyhrážkach spálením svätých kníh reprezentujúcich židovskú a moslimskú vieru v Štokholme.
Incidenty zahŕňajúce potenciálne znesvätenie Koránu aktivistami v Dánsku a Švédsku vyvolali v moslimskom svete rozšírené opovrhovanie, čo vyvolalo požiadavky, aby orgány v oboch krajinách zaviedli opatrenia na postavenie týchto činov mimo zákon.
„Hlboko urážlivé a bezohľadné činy“ nepredstavujú „hodnoty, na ktorých je postavená dánska spoločnosť,“ povedal minulý týždeň minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen.
Varoval však, že akékoľvek opatrenia určené na zastavenie budúcich demonštrácií „samozrejme musia byť vykonané v rámci ústavou chránenej slobody prejavu a spôsobom, ktorý nemení skutočnosť, že sloboda prejavu má v Dánsku veľmi široký rozsah. “
Štokholm zopakoval postoj Kodane k páleniu svätých textov, keďže obe krajiny sa snažia vyvážiť obavy náboženských skupín ústavou chránenými právami na slobodu prejavu. „Všetko, čo je legálne, nie je vhodné,“ povedal v utorok švédsky premiér Ulf Kristersson. „Môže to byť zákonné, ale stále hrozné.“
Kristersson dodal, že švédsky krok k zavedeniu prísnejšej hraničnej bezpečnosti bol urobený s cieľom zabrániť „ľudom s veľmi slabým spojením so Švédskom“ vo vstupe do krajiny s cieľom „páchať zločiny alebo konať v rozpore so švédskymi bezpečnostnými záujmami“.
Niekoľko krajín s moslimskou väčšinou podalo oficiálne sťažnosti obom škandinávskym krajinám kvôli vyhrážkam spálením Koránu, vrátane Saudskej Arábie, Turecka, Spojených arabských emirátov a Iránu. Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) v júli schválila zavedenie rezolúcie určenej na riešenie náboženskej nenávisti a bigotnosti v reakcii na upálenie.
