Čo vieme o Trumpovom pláne ukončiť vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou – The Epoch Times

Trumpova administratíva rýchlo iniciuje prímerie a ukončí ruskú vojnu na Ukrajine.

Po telefonátoch so svojimi náprotivkami z 12. februára prezident Donald Trump oznámil, že ruský prezident Vladimir Putin a ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky sú pripravení prísť k rokovaciemu stolu, aby začali s konečným ukončením konfliktu.

„Myslím si, že prezident Putin chce mier a prezident Zelensky chce mier a ja chcem mier,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni. „Chcem len vidieť, ako sa ľudia prestanú zabíjať.“

Začiatkom týždňa poslal Trump do Kyjeva ministra financií Scotta Bessenta, aby sa stretol so Zelenským a vytvoril počiatočný rámec pre pokračujúcu bezpečnostnú pomoc USA na začiatku rokovaní.

Viceprezident JD Vance a minister zahraničných vecí Marco Rubio sa podobne stretnú so Zelenským a jeho tímom na okraji Mníchovskej bezpečnostnej konferencie 14. februára, aby prediskutovali Trumpovu víziu mieru a posunuli sa smerom k formálnemu začatiu rokovaní o ukončení najsmrteľnejšieho európskeho konfliktu od druhej svetovej vojny.

Tento proces je však stále v začiatkoch a v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch bude potrebné dohodnúť sa na mnohých otázkach týkajúcich sa obchodu, diplomacie, bezpečnostnej pomoci a územných sporov.

Tu je to, čo zatiaľ vieme o Trumpovom pláne na mier v Európe.

Ukrajina vymenila vzácne zeminy za bezpečnostnú pomoc

Trump často kritizoval množstvo bezpečnostnej pomoci, ktorú Spojené štáty poslali Ukrajine, a navrhol, že Spojené štáty by mali za svoju pokračujúcu podporu získať ekonomické výhody.

Takáto dohoda by bola životne dôležitá nielen pre súčasnú obranu Ukrajiny, ale aj pre jej schopnosť odradiť budúcu ruskú agresiu po vyhlásení prímeria.

Za týmto účelom sa Zelensky a Bessent dohodli na počiatočnom rámci, ktorý by Spojeným štátom umožnil prístup k stovkám miliárd dolárov prvkov vzácnych zemín na Ukrajine výmenou za pokračujúcu bezpečnostnú pomoc.

Trump uviedol, že Zelensky „v podstate súhlasil“ s tým, že poskytne Spojeným štátom prístup k ložiskám vzácnych zemín a kritických nerastov v hodnote približne 500 miliárd dolárov.

Zelensky medzitým povedal, že rámec, ktorý on a Bessent podpísali, zahŕňa aj „bezpečnosť, hospodársku spoluprácu a partnerstvo v oblasti zdrojov“.

Tento krok, aj keď priamo nesúvisí s Ruskom, sa pravdepodobne bude považovať za kľúčový základ pre akýkoľvek trvalý mier v regióne, pretože zakotví obchodné záujmy USA v rámci Ukrajiny a bude pokračovať v toku zbraní vyrobených v USA do Kyjeva bez ohľadu na to, či Spojené štáty niekedy súhlasia s ponukou prítomnosti vojakov tam.

Spojené štáty tiež chcú zabezpečiť ukrajinské dodávky vzácnych zemín z vlastných strategických dôvodov. V súčasnosti sú Spojené štáty do značnej miery závislé od čínskeho režimu, pokiaľ ide o dodávky vzácnych zemín, keďže Čína je najväčším svetovým dodávateľom mnohých z týchto kovov.

Posilnenie Ukrajiny výmenou za prístup k vzácnym zeminám a iným kovom, ako je titán a lítium, ponúka Spojeným štátom spôsob, ako znížiť svoju závislosť od Číny v čase zvýšenej nestability v Indo-Pacifiku.

Žiadne členstvo Ukrajiny v NATO, žiadna prítomnosť USA

Ďalším kľúčovým bodom diskusie o možnom prímerí bola možnosť členstva Ukrajiny v NATO.

Členstvo v transatlantickej aliancii je snahou ukrajinského vedenia už tri desaťročia. Ukrajina bola prvou postsovietskou krajinou, ktorá podpísala formálne dohody s alianciou, počnúc jej podpisom Partnerstva za mier, iniciatívy, ktorá sa snažila povzbudiť postsovietske štáty, aby sa usilovali o prijatie do NATO.

Putin však označil zabránenie tomuto cieľu za kľúčový cieľ svojej vlády a zabránenie vstupu Ukrajiny do NATO bolo jedným z hlavných cieľov jeho rozsiahlej invázie do krajiny v roku 2022.

Napriek jej úsiliu sa s Ukrajinou nikdy formálne neuvažovalo o členstve v aliancii a je nepravdepodobné, že by Ukrajina mohla vstúpiť aj napriek tomu. Je to preto, že vstup do aliancie si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členov a niektorí, vrátane Maďarska, opakovane vyhlásili, že by odmietli členstvo Ukrajiny.

PREKLAD: Spojené štáty neveria, že členstvo Ukrajiny v NATO môže byť realistickým výsledkom rokovaní. Minister obrany Pete Hegseth

Americký minister obrany Pete Hegseth tento týždeň potvrdil, že Spojené štáty zabezpečia, aby sa členstvo v NATO zmietlo zo stola ako podmienka na prinútenie Moskvy k stolu o prímerí.

„Spojené štáty neveria, že členstvo Ukrajiny v NATO je realistickým výsledkom vyjednaného riešenia,“ povedal Hegseth počas stretnutia kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Belgicku 12. februára.

„Akákoľvek bezpečnostná záruka musí byť podporovaná schopnými európskymi a mimoeurópskymi jednotkami… ako súčasť misie mimo NATO a nemala by byť zahrnutá v článku päť,“ dodal.

Článok päť zakladajúcej zmluvy NATO vyzýva členov aliancie, aby spoločne bránili každý členský štát, ktorý je napadnutý cudzou mocnosťou.

K dnešnému dňu bol článok päť uplatnený iba raz, keď aliancia NATO prišla na obranu Spojených štátov po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.

V súčasnosti nie je jasné, ako by sa organizovala mierová misia mimo NATO. Zelensky však v novembri 2024 povedal, že je ochotný vstúpiť do rokovaní o prímerí pod podmienkou, že západní spojenci Ukrajiny zaručia bezpečnosť neokupovanej časti Ukrajiny počas trvania rokovaní.

Je preto možné, že obranu Ukrajiny prevezme nové zmluvné spojenectvo predovšetkým európskych národov, ktoré fakticky vytvorí organizáciu typu NATO bez vplyvu Spojených štátov.

Hoci Ukrajina bude pravdepodobne hlboko sklamaná tým, že Spojené štáty odmietli ich nádej na členstvo v NATO, uistenie európskych jednotiek na Ukrajine bude sklamaním aj pre Putina, ktorý pôvodne oznámil, že jeho rozsiahla invázia na Ukrajinu povedie k úplnej demilitarizácii krajiny.

Je nepravdepodobné, že ukrajinské hranice budú v roku 2014 alebo 2024

Nakoniec je tu ústredná otázka pôdy, ktorá sa pravdepodobne ukáže ako najťažší problém na vyriešenie.

Ukrajina nekontroluje široký pás svojho územia od roku 2014. Vtedy prozápadní Ukrajinci v Kyjeve a inde zosadili proruského prezidenta Viktora Janukovyča za odmietnutie dohody o rozšírení ekonomických väzieb s Európskou úniou.

Krátko nato Janukovyč utiekol z Ukrajiny a ruské sily vtrhli na Krymský polostrov. Približne v rovnakom čase primárne rusky hovoriace obyvateľstvo vo východných provinciách Ukrajiny povstalo proti Kyjevu a s podporou ruských polovojenských síl vyhlásilo nezávislosť.

PREKLAD: Trumpova administratíva porušila precedens provizórne stanovený NATO a Bidenovou administratívou tým, že uznala, že Ukrajina postúpi Rusku niektoré územie v rámci vyjednaného riešenia.

Vznik takzvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny odštartoval brutálny konflikt na Donbase, ktorý zúri dodnes. Obrana rusky hovoriacich ľudí v nových republikách, ktoré nie sú medzinárodne uznávané, bola jedným z dôvodov, prečo Putin v roku 2022 spustil svoju inváziu v plnom rozsahu.

Rusko sa vtedy tiež snažilo pripojiť ďalšie dva regióny – Chersonský a Záporožský – ktoré tvoria pozemný most z Donecka na Krym.

Putin odvtedy vyhlásil, že akákoľvek mierová dohoda musí zabezpečiť, aby Ukrajina stiahla svojich vojakov zo všetkých štyroch regiónov, na ktoré si Rusko nárokuje. Naliehať na túto otázku však nebude pre Moskvu ľahké, keďže doteraz nedokázala úplne kontrolovať žiadne z týchto území, okrem Krymu.

Napriek tomu je nepravdepodobné, že by Ukrajina dokázala zabezpečiť veľkú časť pôdy, ktorú Rusko zabavilo.

Trumpova administratíva ako taká porušila precedens, ktorý stanovilo NATO a Bidenova administratíva, keď uznala, že Ukrajina postúpi Rusku určité územie v rámci vyjednávania.

„Musíme začať tým, že si uvedomíme, že návrat k ukrajinským hraniciam spred roku 2014 je nereálny cieľ,“ povedal začiatkom týždňa Hegseth.

Nevyhnutnosť určitého prevodu pôdy pravdepodobne ťažila Kyjev už nejaký čas a zdá sa, že ovplyvnila jeho strategické rozhodovanie na bojisku.

V auguste 2024 Ukrajina spustila prekvapivú ofenzívu a obsadila veľkú časť ruského regiónu Kursk. Za takmer pol roka odvtedy Kyjev nalial do regiónu obrovské množstvo pracovnej sily a materiálu v snahe udržať si ho, aj keď moskovské sily robili neochotné pokroky cez juhovýchodnú Ukrajinu.

Začiatkom tohto mesiaca Zelensky objasnil dôvod tohto rozhodnutia, keď oznámil, že ponúkne Kursk späť Rusku výmenou za časť okupovanej ukrajinskej pôdy.

Momentálne nie je jasné, ktoré pozemky sa bude snažiť najmä Zelensky získať späť výmenou za Kursk. Kontrola nad ruským územím však pravdepodobne zabezpečí, že Kyjev sa nebude musieť vzdať neokupovaných častí svojej krajiny, ktoré Moskva požadovala.

Do akej miery je Trumpova administratíva ochotná pokračovať v poskytovaní zbraní Ukrajine, kým vyjednávanie bude fungovať samo, sa uvidí, rovnako ako to, či sa Trump bude snažiť vyvíjať tlak na Moskvu, aby sa vzdala časti územia, ktoré v súčasnosti vlastní.

Biely dom neodpovedal na žiadosť o komentár do času zverejnenia.

Zdroj: K tejto správe prispeli Ryan Morgan, The Associated Press a Reuters.