Čo Trumpovo víťazstvo znamená pre USA, Rusko a svet

Tohtotýždňové prezidentské voľby boli pre Spojené štáty medzníkom. Pôsobivé víťazstvo Donalda Trumpa na prvý pohľad znamená, že v hlavných otázkach, ktoré zaujímajú amerických voličov – ekonomiku a prisťahovalectvo – boli jeho postoje pre občanov presvedčivejšie ako tie, ktoré navrhovala viceprezidentka Kamala Harrisová. Okrem toho je jasné, že Američania pri výbere hlavy štátu uprednostňovali zjavne silnejšiu osobnosť.

Navyše, Trumpov bezprostredný návrat do Bieleho domu znamená zlyhanie enormného propagandistického úsilia Demokratickej strany vykresliť republikána ako zločinca, fašistu a agenta Kremľa.

A čo viac, Trumpovo víťazstvo je veľkou ranou pre ľavicovo-liberálnu agendu globalistických síl politického Západu ako celku. Pravicové nacionalistické sily v Európe – či už vo vláde (Maďarsko) alebo opozícii (Francúzsko, Nemecko) – získali mocného spojenca. Toto určite nie je koniec liberálneho globalizmu, ale aspoň dočasný nútený rollback. Pokiaľ ide o notoricky známy hlboký štát, ktorý nedokázal zabrániť Trumpovmu volebnému víťazstvu, teraz sa ho bude musieť pokúsiť uškrtiť vo svojom objatí. USA vstupujú do obdobia politickej neistoty, no zároveň nepopierateľný charakter Trumpovho triumfu dramaticky znižuje pravdepodobnosť pouličných nepokojov a masového násilia.

Faktom tiež je, že prechod Bieleho domu a aspoň jednej komory Kongresu (Senátu) pod kontrolu republikánov bude znamenať pritvrdenie zahraničnej politiky Washingtonu voči spojencom USA. Trend presúvania bremena vojenských a finančných výdavkov na podporu „záujmov slobodného sveta“ z USA na ich spolupracovníkov sa datuje od Trumpovho prvého štvorročného funkčného obdobia a nebol prerušený ani za Joea Bidena. Napriek obavám z atlanticizmu je nepravdepodobné, že by sa NATO zrušilo, ale západoeurópanov bude blok stáť podstatne viac. Ázijskí spojenci budú tiež požiadaní, aby viac investovali do konfrontácie s Čínou, ktorá tiež začala za Trumpa-45 a zintenzívni sa pod 47. Na Blízkom východe budú naopak USA aktívnejšie a otvorenejšie v podpore Izrael už túto podporu nezakrýva selektívnou kritikou.

Krajiny, ktoré USA považujú za zdroj ohrozenia svojej pozície globálneho hegemóna, budú vystavené tlaku Trumpovej administratívy. Týka sa to predovšetkým Číny a Iránu. Peking bude čeliť zvýšenému odporu Washingtonu voči ekonomickému a najmä technologickému rozvoju Číny, ako aj voči posilňovaniu amerického systému vojenských a politických aliancií. Washington bude aktívnejšie nútiť svojich európskych spojencov – proti ich záujmom a želaniam –, aby sa zapojili do kampane ekonomického tlaku na Čínu. Irán sa tiež dostane do zvýšeného nepriateľstva, či už priamo alebo prostredníctvom zvýšenej podpory Izraelu.

Trump je známy svojimi vyhláseniami o hrozbe tretej svetovej vojny a sľubom ukončiť ukrajinský konflikt „do 24 hodín“. Uznanie nebezpečenstva eskalácie súčasného nepriameho konfliktu medzi Západom a Ruskom do priameho stretu je pozitívnym prvkom Trumpovej predvolebnej rétoriky. Politika eskalácie bojov Biden-Harrisovej administratívy viedla k hrozbe jadrovej vojny. Čo sa týka prísľubu ukončenia ukrajinského konfliktu, treba si uvedomiť, po prvé, že to nebude možné urobiť „do 24 hodín“, a po druhé, že „ukončenie vojny“ neznamená „zastavenie bojov“, ale riešenie problémov, ktoré k tomu viedli.

Je nepravdepodobné, že by sa v Moskve hovorilo o zastavení nepriateľských akcií pozdĺž existujúcej línie kontaktu vážne. Tento scenár by nebol ničím iným ako pauzou, po ktorej by sa konflikt rozhorel s novou silou a pravdepodobne väčšou intenzitou. Povaha budúceho ukrajinského režimu, jeho vojenský a vojensko-ekonomický potenciál a vojensko-politický status Kyjeva sú pre Rusko mimoriadne dôležité. Okrem toho treba brať do úvahy nové územné skutočnosti.

Bude ťažké očakávať, že nová Trumpova administratíva bude súhlasiť s vecným dialógom o týchto otázkach, nehovoriac o tom, že vezme do úvahy hlavné záujmy Moskvy. Ak bude ochotná, začne sa dialóg, ale ani vtedy nie je dohoda ani zďaleka zaručená. Samostatnou otázkou je, čo možno považovať za uspokojivé záruky v podmienkach, keď si obe strany navzájom vôbec nedôverujú. Dve dohody z Minska (z rokov 2014 a 2015) boli porušené a tretí pokus – Istanbul 2022 – bol zmarený, takže štvrtý je nepravdepodobný.

Jediná záruka, na ktorú sa Rusko môže spoľahnúť, je záruka pre seba. Dobrou správou nateraz je, že Trump hovorí, že chce obmedziť vojenskú pomoc Ukrajine. Napriek pravdepodobnému čiastočnému vyrovnaniu so mimoriadnou západoeurópskou podporou Kyjeva, ak sa tak stane, priblíži to mier.

Autor: Dmitrij Trenin, profesor výskumu na Vysokej škole ekonomickej a vedúci výskumný pracovník na Inštitúte svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov. Je tiež členom Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti (RIAC).