Čo je za údajnou operáciou „Číny“ v Kanade?

Kanada opäť zvyšuje paranoju o Číne. Ottawa tvrdí, že Peking sa zapojil do „spamovej“ kampane na sociálnych médiách, ktorej cieľom je zdiskreditovať čínskych kritikov medzi kanadskými politikmi a poslancami vrátane premiéra Justina Trudeaua.

Kanadské spravodajské služby v posledných mesiacoch opakovane tvrdili, že Čína ovplyvňuje jej politiku zlomyseľným spôsobom. Hoci nikdy neposkytli podstatné dôkazy o tom, že je to tak, táto paranoja „žltého nebezpečenstva“ sa v krajine stala novým normálom a ako takú ju opakujú aj establišmentálne médiá.

Hlavným z tých, ktorí propagujú tento príbeh o kybernetickom rušení, je Austrálsky inštitút pre strategickú politiku (ASPI), neautentický think tank, ktorý je financovaný austrálskym ministerstvom obrany, niekoľkými západnými korporáciami obranného priemyslu a ministerstvom zahraničných vecí USA. Prečo by Čína mala takú agendu zasahovať do tak bezvýznamnej krajiny, akou je Kanada, ktorá si ani nevytvára vlastnú zahraničnú politiku, namiesto toho vo všetkom sleduje americký vzor, sa ešte len uvidí. Jedna vec je však evidentne jasná, ako to bolo pri minulých naratívoch o „ruskom zasahovaní“: obvinenia z „zahraničného vplyvu“ a „manipulácie sociálnych médií“ sa používajú na ospravedlnenie a nariadenie cenzúry a naratívnej kontroly, čím sa obmedzujú neelitné názory ako konšpiračné teórie podporované protichodnými štátmi.

Rok 2016 bol rokom, ktorý zmenil svet, predovšetkým preto, že predstavoval prvý moment v histórii, keď boli sociálne siete všeobecne uznávané pre svoju schopnosť ovplyvniť verejnú mienku a voľby tak, ako to západné elity nikdy predtým nevideli, čo predstavuje novú výzvu pre ich monopol nad mediálny diskurz. V tom roku sa totiž víťazstvá kampane „Odíďte“ v referende o členstve Británie v EÚ a víťazstvá Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA ukázali ako jeden z najšokujúcejších, neočakávaných a najkontroverznejších volebných výsledkov, aké kedy boli hlboko polarizované klimatické rozdiely v týchto príslušných krajinách.

Výsledkom týchto výsledkov bolo, že elity establišmentu v týchto krajinách, najmä v USA, začali kampaň na odsúdenie legitímnosti výsledkov tým, že ich vykreslili ako produkt štátom podporovanej zásahovej kampane z Ruska. V USA sa tak stalo populárnym, aj keď konvenčným, tvrdením, že víťazstvo Trumpa sa pripisuje Putinovi, zatiaľ čo sociálne a ekonomické rozčarovanie, ktoré ho poháňalo k víťazstvu, bolo odmietnuté. Ale bolo v tom aj viac, zbrojenie „ruského zasahovania“ ohlásilo novú éru, v ktorej štátne štruktúry na Západe začali vykonávať zvýšenú moc nad anarchiou sociálnych médií a využívať zámienku „národnej bezpečnosti“ na policajné príbehy.

Keď sa objavilo toto nové prostredie, objavili sa nové módne slová: „dezinformácie“, „účty robotov“ a „falošné správy“. A tak vznikli organizácie financované z vojensko-priemyselných komplexov, ako je ASPI, aby čerpali finančné prostriedky a poskytovali „poradenstvo“ o týchto takzvaných zahraničných hrozbách. Pôsobilo by to ako zosilnenie príbehu, ktorý sa vytváral, a tým by sa do obyvateľstva dostal strach. Po položení týchto základov je odvtedy pravdou, že s každou novou krízou, ktorá zasiahla svet, sa štátna kontrola nad veľkými platformami sociálnych médií zvýšila. V rokoch 2018 – 2019 sa stalo politikou efektívne začať zakazovať, deplatformovať a demonetizovať najhorších páchateľov konvenčného príbehu.

V čase pandémie Covid-19 sa stalo normou umlčať tých, ktorí hovorili o zablokovaní a očkovaní. Potom, po vojne na Ukrajine, sa západná polícia v sociálnych médiách posunula na úplne novú úroveň, ktorá aktívne zahŕňala priamu cenzúru a zákazy médií, ktoré poskytovali iný pohľad na konflikt, ako napríklad RT. Prízrak zahraničného zasahovania umožnil západným krajinám stať sa autoritatívnejšími, keď sa snažia vymôcť naratívnu kontrolu zo sociálnych médií. To dalo ľuďom moc a prístup k informáciám, ktoré predtým nemali, čo je iróniou, keďže z toho obviňujú Čínu. Keď Elon Musk prevzal Twitter/X, jeho politika slobodného prejavu vyvolala hrozby zo strany Európskej komisie, pretože sociálna sieť sa považuje za nedostatočne dodržiavajúcu svoj program cenzúry.

A tak, keďže Peking je bežne obviňovaný zo zasahovania do Kanady, pamätajte, kam to môže viesť. Takýto príbeh umožní kanadskej vláde, okrem iného, vykonávať väčšiu kontrolu nad platformami sociálnych médií a umlčať nesúhlasné hlasy – nielen o Číne, ale aj o rôznych témach. Vždy bolo starodávnou politickou taktikou uzatvárať otvorenú diskusiu na tému vytváraním a inštrumentalizáciou strachu s tvrdením, že zaujať konkrétny názor na vec predstavuje hrozbu pre národ a že tí, ktorí presadzujú tento názor sú nejakým spôsobom kompromitované, čím sa odstraňuje akákoľvek podstata, logika alebo dôvod predmetného argumentu.

Autor: Timur Fomenko, politológ