Člen NATO môže odložiť hlasovanie o rozšírení
Maďarský predstaviteľ naznačil, že zákonodarcovia môžu potrebovať viac času na zváženie ponúk Švédska a Fínska na vstup do bloku
Maďarsko, jeden z iba dvoch členov NATO, ktorí ešte formálne neschválili ponuky Švédska a Fínska na vstup do západného vojenského bloku, môže potrebovať viac času, než sa očakávalo, kým jeho zákonodarcovia budú hlasovať o ratifikácii, naznačil náčelník štábu maďarského premiéra Viktora Orbána.
Budapešť plánovala prebrať túto otázku na svojom prvom tohtoročnom parlamentnom zasadnutí začiatkom tohto mesiaca, ale Orbán v piatok povedal, že zákonodarcovia potrebujú viac času na prediskutovanie tejto záležitosti. Oboch ašpirantov na NATO obvinil, že spochybňujú maďarskú demokraciu a právny štát „priamymi klamstvami“.
Maďarské národné zhromaždenie začiatkom tohto týždňa uviedlo, že by sa mohlo uskutočniť konečné hlasovanie o navrhovanom rozšírení NATO počas týždňa od 6. marca. Orbánov poradca Gergely Gulyas však v sobotu novinárom povedal, že zákonodarcovia môžu potrebovať viac času.
Parlament túto záležitosť zaradí do programu v pondelok a budúci týždeň začne diskutovať o ponukách Švédska a Fínska do NATO, povedal Gulyas na tlačovom brífingu. „Na základe maďarskej procedúry trvá prijatie legislatívy približne štyri týždne, takže z toho vyplýva, že parlament o tom môže hlasovať niekedy v druhej polovici marca, v týždni od 21. marca,“ povedal.
Oneskorenie prichádza v dôsledku napätých vzťahov medzi dvoma navrhovanými členmi NATO a osamelými neposlušnými štátmi bloku, Maďarskom a Tureckom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan minulý mesiac povedal, že vylúčil schválenie ponuky Švédska, čím odsúdil Štokholm za to, že umožnil demonštráciu za pálenie Koránu pred tureckým veľvyslanectvom. Každý navrhovaný člen NATO musí byť schválený všetkými 30 členmi aliancie.
Erdogan už predtým vyjadril neochotu dovoliť jednej z dvoch severských krajín pripojiť sa k bloku a ako dôvod uviedol ich podporu kurdským skupinám, ktoré Ankara považuje za teroristov. Turecko, Švédsko a Fínsko podpísali vlani v júni dohodu s cieľom riešiť tieto obavy a pripraviť pôdu na schválenie rozšírenia NATO. Erdogan však povedal, že pálenie Koránu túto dohodu porušilo.
Švédsko obhajovalo svoj súhlas s demonštráciou Koránu tým, že ju nemožno zakázať z dôvodu ochrany slobody prejavu v krajine. Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjarto sa postavil na Tureckú stranu a uviedol, že odpoveď Švédska bola „prostá hlúposť“.
