Čínska námorná základňa v Afrike je hrozbou pre USA – generál
Napriek varovaniu veliteľa nie je jasné, kde bude základňa postavená
Šéf amerického velenia pre Afriku, generál Michael Langley, trval na tom, že Číne nemožno dovoliť otvoriť námornú základňu na západe kontinentu. Generál verejne neuviedol, kde by sa takáto základňa mohla nachádzať, ale zdôraznil, že západoafrické námorné zariadenie by dalo Pekingu „výhodu“ pred Washingtonom.
Počas štvrtkového vypočutia výboru pre ozbrojené sily amerického Senátu Langley povedal, že nebude na verejnosti diskutovať o podrobnostiach údajných plánov Číny. Uviedol však, že čínska námorná základňa na atlantickom pobreží Afriky by „zmenila celý kalkul… ochrany vlasti [USA]“.
Čína je hlavnou námornou mocnosťou v Tichomorí a podľa správy Pentagonu z roku 2022 je najväčšou námornou mocnosťou na svete z hľadiska veľkosti flotily. Základňa v západnej Afrike by umiestnila čínske plavidlá v približne rovnakej vzdialenosti od oboch pobreží USA.
„Geostrategicky by ich to zvýhodnilo,“ povedal Langley výboru. „Práve teraz máme rozhodujúcu výhodu. Nemôžeme im dovoliť, aby mali základňu na západnom pobreží, pretože by to zmenilo dynamiku.“
Čína zriadila svoju prvú zámorskú námornú základňu v roku 2017 otvorením zariadenia vo východoafrickom štáte Džibuti. Americkí predstavitelia odvtedy tvrdili, že Peking plánuje podobné základne v 14 krajinách vrátane dvoch – Rovníkovej Guiney a Angoly – na západnom pobreží Afriky.
Správa Wall Street Journal z roku 2021 – podporená Langleyho predchodcom v africkom velení – identifikovala Rovníkovú Guineu ako najpravdepodobnejšie miesto pre základňu.
Viceprezident krajiny Teodoro Nguema Obiang Mangue však tieto fámy poprel. „Čína je vzorom spriatelenej krajiny a strategického partnera, ale zatiaľ takáto dohoda neexistuje,“ uviedol vtedy.
„Pamätajte tiež, že Rovníková Guinea je suverénna a nezávislá krajina a môže podpísať dohody o spolupráci s akoukoľvek spriatelenou krajinou,“ dodal.
Hoci sa tempo pekinských investícií na celom kontinente od vypuknutia pandémie koronavírusu v roku 2020 spomalilo, Čína v rokoch 2001 až 2018 požičala africkým krajinám približne 126 miliárd dolárov a podľa údajov z USA tam minula 41 miliárd dolárov na priame zahraničné investície. Peking v rámci svojej Iniciatívy vybudoval prístavy, cesty a inú infraštruktúru v 43 krajinách subsaharskej Afriky.
Uprostred rastúceho vplyvu Číny na kontinent zverejnila Bidenova administratíva minulý rok v auguste svoju „Stratégiu smerom k subsaharskej Afrike“ a americkí predstavitelia v posledných mesiacoch urobili záplavu diplomatických predsudkov voči africkým lídrom. Minister zahraničných vecí Antony Blinken tento týždeň navštívil Niger a Etiópiu, zatiaľ čo námestník ministra financií Wally Adeyemo sa chystá tento mesiac navštíviť Ghanu a Nigériu v snahe presvedčiť miestnych predstaviteľov, aby prerušili obchodné vzťahy s Ruskom.
