Čína varuje USA a NATO kvôli Ukrajine

Za krízu na Ukrajine je zodpovedné NATO, nie Čína. NATO nemá morálne postavenie, z ktorého by bolo možné kritizovať Peking, uviedol na štvrtkovej tlačovej konferencii hovorca ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.

„USA a vojenský blok NATO nesú jednoznačnú zodpovednosť za ukrajinskú krízu,“ pokračoval Mao a tvrdil, že NATO „nie je v pozícii, aby kritizovalo Čínu alebo na ňu vyvíjalo nátlak“, aby sa postavila na jej stranu.

„Čína zastáva objektívny a spravodlivý postoj k ukrajinskej kríze. Obhajujeme politické urovnanie krízy a pracujeme na rozhovoroch o mieri,“ vysvetlila s tým, že ide o stratégiu „podporovanú drvivou väčšinou krajín sveta“.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu varoval Čínu, aby obmedzila svoje „rastúce prepojenie“ s Moskvou, pričom obvinil Peking z „podpory ruskej ekonomiky“ a „odmieta odsúdiť ruskú agresiu“.

Dodávanie zbraní úhlavnému nepriateľovi NATO, dodal Stoltenberg, „by bola historická chyba s hlbokými dôsledkami“.

Peking opakovane poprel, že by mal akékoľvek plány poskytnúť smrtiacu pomoc Rusku, ktoré takisto poprelo správy, že od Číňanov požadovalo vojenské vybavenie.

Tieto dva národy sa za posledný rok zblížili a po minulomesačnom stretnutí ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho premiéra Si Ťin-pchinga v Kremli prisľúbili „ďalšie prehĺbenie vzájomnej vojenskej dôvery“.

Putin však nedávno objasnil, že na obzore nie je žiadne „vojenské spojenectvo s Čínou“, iba „spolupráca vo sfére vojensko-technickej interakcie“. Tvrdil, že Západ iba premietal svoju fantáziu o novej osi podobnej fašistickému nepriateľovi z druhej svetovej vojny na svojich hlavných geopolitických rivalov.

USA napriek tomu sankcionovali niekoľko čínskych spoločností za údajné dodávanie dielov používaných v iránskych dronoch, o ktorých Washington tvrdí, že ich používa Rusko na Ukrajine.

Ministerstvo financií USA oznámilo nové sankcie voči piatim čínskym spoločnostiam a jednému jednotlivcovi, ktorý je „zodpovedný za predaj a prepravu tisícov leteckých komponentov“ do Iránu, vrátane dielov, ktoré by sa dali použiť na výrobu bezpilotných lietadiel. Aj Irán poprel poskytnutie zbraní Rusku na použitie v ukrajinskom konflikte.