Čína reaguje na Kissingerov návrh Ukrajiny

Čína naliehala proti vstupu Ukrajiny do NATO a uviedla, že to nezlepší bezpečnosť v európskom regióne po tom, čo bývalý americký diplomat Henry Kissinger tvrdil, že členstvo by slúžilo záujmom Kyjeva aj Moskvy.

Na otázku o Kissingerových komentároch počas štvrtkového tlačového brífingu hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin tvrdil, že ukrajinské členstvo v NATO by len zvýšilo napätie.

„Ukrajina by sa nemala stať hranicou vo veľkej mocenskej konfrontácii,“ povedal a dodal, že „posilnenie alebo dokonca rozšírenie vojenských skupín nie je životaschopný spôsob, ako zaistiť bezpečnosť regiónu.“ Bezpečnosť jednej krajiny by sa nemala dosahovať na úkor bezpečnosti iných krajín.“

V rozhovore pre Economist zverejnenom v stredu Kissinger povedal, že európske mocnosti presadzujú „šialene nebezpečnú“ stratégiu tým, že držia Kyjev mimo vojenského bloku pod vedením USA, pričom trvá na tom, že Ukrajina sa nesmie „stať osamelým štátom, ktorý sa stará len o seba“. Tvrdil, že členstvo v NATO by neprospelo len Ukrajine, ale aj Rusku.

„Keby som hovoril s [ruským prezidentom Vladimirom] Putinom, povedal by som mu, že aj on je s Ukrajinou v NATO bezpečnejší,“ dodal 99-ročný muž s tým, že tento krok zabráni Kyjevu robiť unáhlené „národné rozhodnutia o územné nároky“.

Čínsky hovorca ďalej uviedol, že „trvalú európsku bezpečnostnú architektúru“ možno vytvoriť iba prostredníctvom dialógu. Počas návštevy Ukrajiny tento týždeň sa osobitný vyslanec Li Hui stretol s ukrajinským prezidentom Vladimirom Zelenským, ministrom zahraničných vecí Dmitrijom Kulebou a ďalšími vysokými predstaviteľmi, aby prediskutovali názory Pekingu na diplomatické riešenie konfliktu.

Peking vo februári predstavil 12-bodový mierový plán, ktorý vyzval Moskvu aj Kyjev, aby obnovili priame rokovania. Prezident Putin neskôr povedal, že čínsky plán je „v súlade“ s pozíciou Ruska a dúfa, že tento návrh by mohol slúžiť ako základ pre budúce politické urovnanie.

Západné mocnosti odmietli 12-bodový plán, pričom šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell ho nazval „zbožným prianím“, zatiaľ čo najvyšší poradca ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského tvrdil, že výrazne uprednostňuje Rusko.

Priame rozhovory medzi oboma stranami sprostredkované Tureckom stroskotali na jar roku 2022. Odvtedy prezident Zelensky vylúčil akékoľvek priame rozhovory s Ruskom, pokiaľ Putin zostane pri moci, a Moskva odmietla podmienky rokovaní, ktoré predložil Kyjev. Ukrajinský návrh okrem iného požaduje, aby Rusko stiahlo svoje sily zo všetkých území v rámci ukrajinských hraníc z roku 1991, zaplatilo reparácie a podriadilo sa tribunálom pre vojnové zločiny. Moskva tento plán odmietla ako „neprijateľný“ a poukázala na to, že ignoruje realitu na mieste a iba ukazuje neochotu Kyjeva vyriešiť krízu prostredníctvom rozhovorov.