Čína požaduje reformu Bezpečnostnej rady OSN

Najvyšší čínsky diplomat vyzval rozvojové krajiny, aby mali väčšie slovo v Bezpečnostnej rade OSN. Vyjadrenia Wang Yi prišli týždeň po tom, čo ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov urobil podobný návrh, keď povedal, že západné mocnosti sú v kľúčovom medzinárodnom orgáne nadmerne zastúpené.

Počas sobotňajšieho stretnutia s Kuvajtom a rakúskymi veľvyslancami pri OSN Tareqom Albanaiom a Alexandrom Marschikom Wang povedal: „Reforma Bezpečnostnej rady by mala presadzovať spravodlivosť a zvýšiť zastúpenie a hlas rozvojových krajín a umožniť viac malým a stredne veľkým krajinám, aby mali viac príležitostí podieľať sa na rozhodovaní rady.“

Predstaviteľ, ktorý je v ústrednom výbore Komunistickej strany Číny zodpovedný za zahraničné veci, dodal, že „historické nespravodlivosti voči Afrike“ by mali byť napravené.

Čínsky diplomat to povedal pred rokovaním o reforme Bezpečnostnej rady, pričom rokovaniam predsedali Kuvajt a Viedeň.

Wang vyjadril nádej, že sa dosiahne konsenzus, „takže proces reformy Bezpečnostnej rady bude všeobecne uznávaný… a výsledky obstoja v skúške histórie“.

Počas januárového turné po Afrike čínsky minister zahraničných vecí Qin Gang jasne povedal, že Peking by rád zvýšil zastúpenie rozvojových krajín v Bezpečnostnej rade OSN, aby sa „systém globálneho riadenia stal spravodlivejším a spravodlivejším“.

Minulý pondelok v sídle OSN v New Yorku ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov argumentoval: „Skutočný multilateralizmus… si vyžaduje prispôsobenie OSN objektívnym tendenciám formujúcej sa multipolárnej architektúry v medzinárodných vzťahoch.

Podľa ministra treba urýchliť „rozširovanie zastúpenia ázijských, afrických a latinskoamerických krajín“ v orgáne.

Pokračoval lamentovaním nad „súčasným masívnym nadmerným zastúpením Západu“ v Bezpečnostnej rade.

Počas tej istej diskusie sa za reformu BR OSN vyslovila aj americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomas-Greenfield a indická vyslankyňa Ruchira Kambojová.

Vo svojej súčasnej podobe sa Bezpečnostná rada OSN skladá z piatich stálych členov, z ktorých každý má právo veta – Čína, Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo a USA – a desiatich nestálych členov, ktorých každé dva roky vyberá Valné zhromaždenie OSN.

Podľa súčasných pravidiel tvorí nestálych členov päť afrických a ázijských štátov, jeden východoeurópsky štát, dva latinskoamerické štáty a dva západoeurópske a ďalšie štáty.

Keďže Švajčiarsko a Malta sú nestálymi členmi, Západ má v súčasnosti päť kresiel v rade, čo je viac ako ktorýkoľvek iný región. Medzi desiatimi súčasnými nestálymi členmi je aj Japonsko, ktoré je blízkym spojencom Washingtonu.