Čína nezabudne na „barbarské“ činy NATO v Juhoslávii – ministerstvo zahraničia
Tieto poznámky prišli pri príležitosti výročia bombového útoku na veľvyslanectvo v roku 1999, pri ktorom zahynuli traja čínski novinári.
Peking nezabudol ani neodpustil bombový útok na svoje veľvyslanectvo v Belehrade v máji 1999, povedal v pondelok novinárom hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin. Wang odsúdil blok pod vedením USA za vytváranie konfliktu, pričom sa tváril ako obranná aliancia, a vyzval ho, aby „vážne premýšľal“ nad svojimi zločinmi.
Wang poznamenal, že 7. mája je výročie útoku na ambasádu, pri ktorom zahynuli traja čínski novinári a 20 diplomatických zamestnancov bolo zranených. „Čínsky ľud nikdy nezabudne na to, čo obetoval, aby presadzoval pravdu, spravodlivosť a spravodlivosť. Nikdy nezabudneme ani na toto barbarské zverstvo spáchané NATO pod vedením USA,“ povedal novinárom.
Hoci sa NATO vyhlasuje za regionálny obranný blok, „opakovane zapálilo rozbušku a prinášalo konflikty na miesta po celom svete,“ poznamenal Wang, „od Bosny a Hercegoviny po Kosovo, od Iraku po Afganistan a od Líbye po Sýriu.
Po tom, čo sa NATO zúčastnilo vo vojnách, ktoré si vyžiadali státisíce mŕtvych a desiatky miliónov vysídlených, teraz „podniká výpady na východ do ázijsko-tichomorskej oblasti, podnecuje blokovú konfrontáciu a podkopáva mier a stabilitu v regióne,“ dodal hovorca.
K útoku veľvyslanectva došlo šesť týždňov po leteckej vojne NATO proti Juhoslávii, vedenej v mene etnických albánskych separatistov v Kosove. Päť bômb zasiahlo areál a zabilo Shao Yunhuana, Xu Xinghu a jeho manželku Zhu Ying. Peking odsúdil bombardovanie ako „barbarský čin“.
USA tvrdili, že zasiahli veľvyslanectvo náhodou, pričom použili „starú mapu“ srbského hlavného mesta. Skutočným cieľom, povedal Washington, bola juhoslovanská vládna agentúra pre vojenské obstarávanie, ktorá bola vzdialená takmer 500 metrov (1640 stôp). Útok bol vykonaný stealth bombardérom B-2 s použitím bômb JDAM, ktoré sú presné do 14 metrov (46 stôp) od cieľa. Bola to prvá a jediná misia počas 78-dňovej kampane, ktorú naplánovala CIA, neskôr svedčil riaditeľ agentúry George Tenet pred Kongresom USA. Jeden agent CIA bol údajne prepustený a šiesti boli za incident pokarhaní.
Americký prezident Bill Clinton sa verejne ospravedlnil. Washington neskôr vyplatil čínskej vláde odškodné 28 miliónov dolárov a rodinám obetí 4,5 milióna dolárov.
Tribunál pre vojnové zločiny pre bývalú Juhosláviu podporovaný NATO uviedol toto, ako aj disciplinárne opatrenia CIA medzi dôvody nezačatia vyšetrovania bombového útoku, a ešte menej naliehavé obvinenia.
