Čína kritizuje „agenta problémov“ NATO

NATO by malo prestať so svojím „rinčaním šabľami“ a začať presadzovať globálny mier, povedal čínsky vyslanec Zhang Jun na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN venovanom druhému výročiu konfliktu na Ukrajine.

Boj medzi Moskvou a Kyjevom, ktorý sa začal 24. februára 2022, je „tragédiou, ktorej sa dalo predísť,“ zdôraznil Zhang vo svojom piatkovom prejave.

„Situácia, ktorej Európa dnes čelí, úzko súvisí s opakovaným rozširovaním NATO smerom na východ od konca studenej vojny,“ povedal.

Rusko označilo za jeden z hlavných cieľov svojej vojenskej operácie v susednej krajine zabránenie vstupu Ukrajiny do NATO. Moskva pri mnohých príležitostiach varovala, že možné členstvo Kyjeva vo vojenskej aliancii pod vedením USA považuje za veľkú hrozbu pre svoju bezpečnosť.

Čínsky veľvyslanec zdôraznil potrebu „rešpektovať legitímne bezpečnostné obavy všetkých krajín“, ktoré sú členmi OSN. „Regionálnu bezpečnosť nemožno zaručiť posilnením alebo dokonca rozšírením vojenského bloku,“ dodal.

„Nabádame NATO, aby trochu hĺbalo v duši, vyšlo z klietky mentality studenej vojny a nekonalo sa ako agent problémov podnecujúcich blokovú konfrontáciu,“ povedal Zhang.

Vyzval tiež generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, aby sa „pozeral na svet objektívnou optikou, prestal rinčať šabľami a robil veci, ktoré skutočne prispievajú k svetovému mieru“.

Podľa vyslanca by strany ukrajinského konfliktu mali pracovať na vytvorení „priaznivých podmienok na obnovenie rokovaní… nie na človekom vytvorených prekážkach na sťaženie dosiahnutia mieru, tým menej na dodávke zbraní, rozdúchavaní ohňa a prilievaní oleja a profitovať z dlhotrvajúcej krízy.“

V rozhovore s americkým novinárom Tuckerom Carlsonom začiatkom tohto mesiaca ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že „sľub bol, že NATO sa nebude rozširovať na východ“ po rozpade ZSSR v roku 1991. Západ však Moskvu oklamal, pričom blok pod vedením USA odvtedy niekoľkokrát pridal nových členov z východoeurópskych a bývalých sovietskych štátov, povedal.

V roku 1999 boli Česká republika, Maďarsko a Poľsko prvými krajinami bývalého sovietskeho bloku, ktoré vstúpili do NATO. Ešte väčšia vlna expanzie nastala v roku 2004, keď sa členmi stali Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

Na svojom summite v Bukurešti v roku 2008 aliancia uviedla, že Gruzínsko a Ukrajina sa v budúcnosti stanú členmi, čo podnietilo rázne protesty Ruska.

Nasledujúci rok NATO pridalo do svojich radov Albánsko a Chorvátsko, po ktorých nasledovalo začlenenie Čiernej Hory a Severného Macedónska v roku 2017 a 2020.

Najnovšou krajinou, ktorá sa pripojila, je Fínsko, ktoré pristúpilo minulý rok s odvolaním sa na bezpečnostné obavy z konfliktu na Ukrajine. Na pokraji prijatia je aj susedné Švédsko, ktorému na dokončenie členstva chýba súhlas iba Maďarska.