Cieľom vedcov je vzkriesiť vyhynuté druhy

Austrálski vedci chcú pomocou pokročilých techník genetického inžinierstva vyrobiť umelú živú bunku tasmánskeho tigra a následne v skúmavke vyprodukovať nových členov vyhynutých druhov.

Projektom sa zaoberá laboratórium na University of Melbourne, ktoré tento týždeň oznámilo, že sa spojilo s genetickou firmou Colossal Biosciences so sídlom v Dallase. Austrálske laboratórium, známe pod skratkou TIGRR, potrebuje americkú odbornosť a výpočtovú silu, aby znovu vytvorilo genóm zvieraťa na základe sekvenovania, ktoré urobilo v predchádzajúcich rokoch. Tvrdia, že ich génové údaje sú doteraz najlepšie dostupné pre vyhynuté zviera, čo im dáva veľké nádeje na úspech.

„Veľa problémov s naším úsilím môže byť prekonaných armádou vedcov, ktorí pracujú na rovnakých problémoch súčasne, vykonávajú a spolupracujú na mnohých experimentoch na urýchlenie objavov,“ povedal profesor Andrew Pask, vedúci TIGRR. „S týmto partnerstvom budeme mať teraz armádu, ktorú potrebujeme, aby sa to stalo.“

Spoluprácu umožnil štedrý grant, ktorý univerzita získala po tom, čo tím TIGRR v marci vysvetlil svoj plán, uvádza sa v oznámení. Pask a jeho ľudia chcú použiť genóm tučnochvostého dunnarta, malého vačkovca úzko súvisiaceho s tylacínom – ako sa tiež nazýva tasmánsky tiger – ako základ pre obnovený genóm. Časti génov z iných druhov budú naň naočkované, aby sa znovu vytvorila blízka aproximácia DNA tylacínu.

Zviera bolo nazvané tiger kvôli výrazným pruhom na spodnej časti chrbta, ale jeho vzhľad bol výsledkom konvergentnej evolúcie, ktorá z neho urobila jediného známeho vrcholového predátora vačnatca. V Tasmánii ho v prvej polovici 20. storočia vyhladili lovci a noví zvierací konkurenti ako dingovia.

Laboratórium TIGRR sa zameria na vývoj techník pre graviditu vačkovcov in vitro. Tento typ cicavca sa vyznačuje tým, že rodí malé, sotva životaschopné deti, ktoré sa týždne alebo mesiace kŕmia a rastú v brušnom vaku matky, kým sa u nich vyvinie autonómia. Vedci dúfajú, že ich tehotenstvo je pomerne jednoduché a mohlo by sa umelo obnoviť.

Pask verí, že živé mláďa thylacine by mohlo uzrieť svetlo sveta približne o desaťročie po novom oživení, ktoré projektu poskytla spolupráca s Colossal.,